Lk 5, 17 - 26  

Pán Ježiš nielen učil, ale Jeho Slovo uzdravuje porazeného. Muži, ktorí nemocného priniesli sa nemôžu dostať dovnútra. Veria, že Ježiš pomôže človeku, ktorého nesú na nosidlách. Napokon ho spúšťajú cez strechu domu až k Ježišovi, On vidí ich vieru. Povedal : „ Človeče, odpúšťajú sa ti hriechy “. Zákonníci a farizeji svojsky uvažujú, ale Ježiš ich pozná. Porazený vstal, zobral svoje nosidlá a šiel domov. Dôležité je, že velebil Boha. My podobne rozmýšľame o Ježišovi, keď chceme pomoc. On je Spasiteľ, má moc odpustiť hriechy, dáva nový život. Tí čo to poznali a uverili, velebili Boha. To je ich odpoveď na to čo zažili. Stali sa svedkami zázraku aký ešte nevideli. Pán Ježiš koná presvedčivo, verejne vyjavuje svoje poslanie Syna človeka. Dôverujme Mu, prinesme všetky naše trápenia pred Neho, aby sa stal zázrak. Jeho láska nás i dnes volá do početného zástupu, každý si tu nájde miesto. Odpúšťa hriechy na zemi, musíme tomu veriť a prijať vierou.

Amen.

Lk 5, 27 - 32

Pán Ježiš často navštevoval príbytky hriešnikov, nedbal na slová tých, ktorým sa to vôbec nepáčilo. Matúš sa tu stáva Jeho učeníkom. Nasledoval Ježiša, všetko zanechal, už mu nič  nestálo v ceste za Pánom. Pripravil vo svojom dome hostinu. Bolo tam veľa ľudí, iní reptali. Nepáčila sa im zostava pri stole s Ježišom. Spasiteľ v dome Léviho, Matúša, povedal aj nám známe slová: „ Nepotrebujú lekára zdraví, ale chorí “. Tým vyjavil svoje najvyššie poslanie, On prišiel zachrániť chorých, ťažko zranených hriechom. Matúš už ide za Ním, má nový zmysel života. Jeho dom sa stal miestom hostiny, prišli chorí, aby pri Ježišovi našli pokoj. Pre seba dnes poznávame silu Božej lásky, hľadá a nabáda k nasledovaniu. Ešte nie je neskoro. Ježišov hlas je stále viac zreteľnejší. Za každých okolností môžeme byť s Ním, On je tu kvôli nám, hriešnikom. Matúš mu dal seba, svoj život, svoj stôl a dom. A čo my?

Amen.      

Lk 5, 33 - 39

Pôst bol pokladaný za nezameniteľný a typický prejav viery. Bol spojený s pokáním, prejavovala sa ním zdržanlivosť od svetských radovánok a od slastí tela. Často bol aj prejavom ľudskej pýchy a dôrazom na zásluhy človeka. Postil sa aj Pán Ježiš, keď bol na púšti. Možno sme sa už stretli s otázkou pôstu aj v našom živote viery, čo robíme a jeme počas pôstu. Na Ježišových učeníkov padlo obvinenie, jedia a pijú. Vieme dobre pozorovať iných, ale už nie tak seba. Základom vzťahu s Ježišom má byť radostná dôvera. Je s nami, nemáme byť ani smutní, ani utrápení. Starý život sa nemá miešať s novým. Ježiš nám dáva skutočný život, pomoc a potešenie. Už to nie je zajatie, ale stav Božích detí, hostina pri Otcovi. Láska žije po novom, bez starých väzieb na hriech. Napríklad taký Matúš nechal colnicu, aby mal väčšie bohatstvo. Raz nastane deň, keď všetci uvidia Ježiša v Jeho sláve, príde ženích.

Amen.  

Lk 6, 1 - 5

Bola sobota, čas odpočinku, ktorý ustanovil Hospodin. Ježiš s učeníkmi idúc obilným poľom je opäť pozorovaný farizejmi. Zbadali, že jeho učeníci trhajú klasy a jedia z nich zrno. Nasleduje pohoršenie farizejov, ktoré využíva Pán Ježiš na poučenie všetkých o význame soboty. On je pánom soboty, jej plným pokojom. Náš katechizmus nás učí ako svätíme nedeľu miesto soboty preto lebo v nedeľu vstal Pán Ježiš z mŕtvych. On je náš život, náš odpočinok! Kedysi Dávid vzal posvätné chleby v Božom dome, jedol z nich on i jeho sprievod. Sväté patrí svätým. Ľudia sa zaoberajú povrchnými vecami, pritom uniká pravý obsah. Je tu Pán, len On dáva nový plný význam všetkému. „Či ste nečítali, čo urobil Dávid “ - musíme teda čítať Písmo, aby sme tým hľadeli na Ježiša. Stal sa Synom človeka, Jemu má patriť už každý náš deň. Zákon aj proroci v Ježišovi hovoria k nám i dnes. On je Pán, Jeho počúvajme.      

Amen.

Lk 6, 6 – 11

Ježiš v sobotu vchádza do synagógy a učí tam. Jeho slová tu počúvajú aj zákonníci, farizeji, človek, ktorý mal vyschnutú pravú ruku. Pán ho postavil do stredu spoločenstva. Učenie tým dostáva praktický význam, je dovolené aj v sobotu konať dobro. Pravá vyschnutá ruka bola uzdravená, synagóga ožila. Pre Ježiša je dôležité v sobotu konať milosrdenstvo, nectí sobotu len formálne, zákonne, ale odkrýva jej hlbší význam. Človek v úprimnosti srdca nachádza u Boha milosť! My sa na nedeľu pripravujeme už počas soboty, alebo aj nie. Kresťan sa pripravuje na Deň Pánov, aby oslávil vzkriesenie. Suché ratolesti dostávajú život, tie, ktoré vystierame k Ježišovi. Čo máme my urobiť dnes s Ježišom? Len to čo On robí s nami. Miluje nás, uzdravuje svojim Slovom, ktoré má večnú moc. Zlo sa strojí proti Nemu, ale nemôže stlmiť či pokaziť Jeho reč. Nezatvrdzujme si srdcia, naopak prijmime oddane Slovo.

Amen.        

Lk 6, 12 - 16

Pán Ježiš sa celú noc modlil, rozprával s nebeským Otcom. On je výnimočný a vytrvalý modlitebník, na rozdiel od nás. Na svitaní si Pán vyvolil dvanástich, nazval ich apoštolmi. Ako kedysi vzišiel Izrael s dvanástich pokolení tu vzchádza nový Izrael. Apoštoli budú šíriť evanjelium celému svetu. Božie dielo sa koná pred očami učeníkov, aby všetko bolo ľuďom zjavné. Ľudia sú zapojení do práce na Božej vinici. Svitla nám nová nádej života. Písmo nám oznamuje čo učeníci zažili s Pánom. Oni sa stali priamymi svedkami Jeho divov. Ježiš je Pán, Majster, Učiteľ! Stále sa musíme od Neho učiť v škole života. Celé apoštolské učenie nás vedie do pravdy. Stále si musíme pripomínať čo sme sa od Ježiša naučili a čo ešte potrebujeme prijať, kde sa máme zlepšiť. Slovo Pánovo je vždy aktuálne, posilní a poteší každého. Učeníci nemali jednoduchú cestu, ale Pán bol s nimi. Toto zasľúbil aj nám.

Amen.              

Lk 6, 17 - 19

Pán Ježiš už nie je sám, spolu s Ním je množstvo učeníkov a ľudí, ktorí Ho nielen počúvajú, ale chcú byť uzdravení. Nie je to jediná situácia, keď okolo Ježiša sú mnohí ľudia. Tu prišli z viacerých miest a dôvodom je Ježiš, ktorý môže konať divy v živote každého z nás. Ako čítame prebiehali tu uzdravenia, očisťovanie. Každý sa chcel čo len dotknúť Pána a dostať pomoc. Liečivá sila vychádzala z Neho pre každého. Nečudo, že prišiel taký zástup veď iba Ježiš ich zachráni. My si každým dňom uvedomujeme a prežívame svoju slabosť. Ježiš je vždy mocný a ani dobre nepoznáme Jeho možnosti. Poďme teda za Ním s tým čo nás bolí a On nám môže pomôcť. Neodkladajme viac možnosti bližšie poznať svojho záchrancu a vyhľadávajme spoločné chvíle byť v Jeho zástupe. Prišiel do našich bolestí svojou bolesťou, do našich problémov cez svoj kríž. Miluje aj nás a vôbec nepochybujme o Jeho láske.

Amen.      

Lk 6, 20 - 26

Ježiš vyučuje učeníkov v Božej autorite. Jeho oči ich vidia v tom čo potrebujú, čím žijú. Blahoslavenstvá preto dávajú na prvé miesto chudobných, ktorým patrí kráľovstvo Božie. Už nie chudoba, ale bohatstvo. Hladní dostanú jedlo, smutní sa budú radovať. Ukrivdení pre Syna človeka získajú spásu. Odplata za každé príkorie je v nebesiach, tam je uplatnenie blahoslavenstiev, ktoré Pán Ježiš povedal. Život majetných a hodujúcich, ktorí nedbali na chudobných a hladných ako sú spomínaní v úvode blahoslavenstiev sa zásadne zmení. Budú smútiť, skončia im svetské radovánky. My nehľadáme ocenenie u ľudí, ktorí chvália to čo im vyhovuje, ale pravdivé Slovo od Pána. Niekedy ľudia chválili falošných prorokov, pravých chceli umlčať za každú cenu. Máme poprehadzované hodnoty. Do srdca vsádzame honbu za majetkom, popierame dielo nášho Pána Ježiša Krista. Nehľadajme ďalej falošnú a krivú cestu.

Amen.              

Lk 6, 27 - 36

Pán Ježiš má na každého z nás vysoké nároky, káže milovať tých, ktorí nás nemilujú. Musíme teda robiť to čo robil On. Chceme to a dokážeme to? Po časnej smrti každý človek túži byť v nebi, do pekla sa nikomu nechce. Spasiteľ nám v láske dobré radí, aby sme kresťansky milovali našich nepriateľov. Tých, ktorí nás udierajú alebo nám berú plášť. Prosebníkom máme dať to čo pýtajú a nežiadať nič naspäť. Denne stojíme pred rozhodnutiami, ktoré preverujú našu oddanosť Pánovi. Kto z nás nestretol núdzneho? Obyčajne myslíme, že zneužijú to čo dostanú. Je ťažké sa rozhodovať zvlášť v dnešnej dobe plnej vynaliezavých podvodníkov. Kresťanské správanie musí ukazovať na Pána, Spasiteľa. Niekedy zabúdame, že máme dosť aj na rozdávanie. Obchodné centrá bývajú zaplnené, pre autá je stále málo parkovacích miest, prebytočné kilá zhadzujeme v posilňovniach. Ježiš môže už dnes prísť k tebe v núdznom.

Amen.      

Lk 6, 37 – 42

Posudzovanie je pre nás vlastné. Dokážeme svojvoľne vyniesť ortieľ nad hocikým. Čo hovorí náš Pán? Nesmieme to robiť ! Zakazuje akokoľvek posudzovať a tiež povýšenecky potupovať. Jeho príkazom je odpúšťať a dávať v plnej miere. Sami často hľadáme pomoc a pochopenie, nenapadne nás spojitosť s našim konaním. Ježišove slová sú svetlom, ktoré nám tu dáva smer. Nepadneme do jamy, ale vyhneme sa jej. Učiteľ je titul Pána Ježiša, ktorý dáva oprávnenie vyučovať učeníkov. Pri učení je dôležitá bratská láska, ktorá jediná tvorí vzťah, život. Medzi bratmi ešte i dnes vzniká mnoho nedorozumenia, ktoré sa prenáša do okolia. Iných obyčajne považujeme za horších od seba. Naprávame cudzie chyby, ale nevadia nám vlastné. Musíme posudzovať predovšetkým seba a hľadieť na osobné nedostatky. Je toho dosť čo musíme sami oľutovať. Pán Ježiš prišiel zobrať na seba naše hriechy, pokorne to vyznávajme.        

Lk 5, 17 - 26  

Pán Ježiš nielen učil, ale Jeho Slovo uzdravuje porazeného.Muži, ktorí nemocného priniesli sa nemôžu dostať dovnútra. Veria, že Ježiš pomôže človeku, ktorého nesú na nosidlách. Napokon ho spúšťajú cez strechu domu až k Ježišovi, On vidí ich vieru. Povedal : „ Človeče, odpúšťajú sa ti hriechy “.

Zákonníci a farizeji svojsky uvažujú, ale Ježiš ich pozná. Porazený vstal, obral svoje nosidlá a šiel domov. Dôležité je, že velebil Boha. My podobne rozmýšľame o Ježišovi, keď chceme pomoc. On je Spasiteľ, má moc odpustiť hriechy, dáva nový život. Tí čo to poznali a uverili, velebili Boha. To je ich odpoveď na to čo zažili. Stali sa svedkami zázraku aký ešte nevideli. Pán Ježiš koná presvedčivo, verejne vyjavuje svoje poslanie Syna človeka. Dôverujme Mu, prinesme všetky naše trápenia pred Neho, aby sa stal zázrak. Jeho láska nás i dnes volá do početného zástupu, každý si tu nájde miesto. Odpúšťa hriechy na zemi, musíme tomu veriť a prijať vierou.

Amen.

Lk 5, 27 - 32

Pán Ježiš často navštevoval príbytky hriešnikov, nedbal na slová tých, ktorým sa to vôbec nepáčilo. Matúš sa tu stáva Jeho učeníkom. Nasledoval Ježiša, všetko zanechal, už mu nič nestálo v ceste za Pánom. Pripravil vo svojom dome hostinu. Bolo tam veľa ľudí, iní reptali. Nepáčila sa im zostava pri stole s Ježišom. Spasiteľ v dome Léviho, Matúša, povedal aj nám známe slová: „ Nepotrebujú lekára zdraví, ale chorí “. Tým vyjavil svoje najvyššie poslanie, On prišiel zachrániť chorých, ťažko zranených hriechom. Matúš už ide za Ním, má nový zmysel života. Jeho dom sa stal miestom hostiny, prišli chorí, aby pri Ježišovi našli pokoj. Pre seba dnes poznávame silu Božej lásky, hľadá a nabáda k nasledovaniu. Ešte nie je neskoro. Ježišov hlas je stále viac zreteľnejší. Za každých okolností môžeme byť s Ním, On je tu kvôli nám, hriešnikom. Matúš mu dal seba, svoj život, svoj stôl a dom. A čo my?

Amen.      

Lk 5, 33 - 39

Pôst bol pokladaný za nezameniteľný a typický prejav viery. Bol spojený s pokáním, prejavovala sa ním zdržanlivosť od svetských radovánok a od slastí tela. Často bol aj prejavom ľudskej pýchy a dôrazom na zásluhy človeka. Postil sa aj Pán Ježiš, keď bol na púšti. Možno sme sa už stretli s otázkou pôstu aj v našom živote viery, čo robíme a jeme počas pôstu. Na Ježišových učeníkov padlo obvinenie, jedia a pijú. Vieme dobre pozorovať iných, ale už nie tak seba. Základom vzťahu s Ježišom má byť radostná dôvera. Je s nami, nemáme byť ani smutní, ani utrápení. Starý život sa nemá miešať s novým. Ježiš nám dáva skutočný život, pomoc a potešenie. Už to nie je zajatie, ale stav Božích detí, hostina pri Otcovi. Láska žije po novom, bez starých väzieb na hriech. Napríklad taký Matúš nechal colnicu, aby mal väčšie bohatstvo. Raz nastanedeň, keď všetci uvidia Ježiša v Jeho sláve, príde ženích.

Amen.  

Lk 6, 1 - 5

Bola sobota, čas odpočinku, ktorý ustanovil Hospodin. Ježiš s učeníkmi idúc obilným poľom je opäť pozorovaný farizejmi. Zbadali, že jeho učeníci trhajú klasy a jedia z nich zrno. Nasleduje pohoršenie farizejov, ktoré využíva Pán Ježiš na poučenie všetkých o význame soboty. On je pánom soboty, jej plným pokojom. Náš katechizmus nás učí ako svätíme nedeľu miesto soboty preto lebo v nedeľu vstal Pán Ježiš z mŕtvych. On je náš život, náš odpočinok! Kedysi Dávid vzal posvätné chleby v Božom dome, jedol z nich on i jeho sprievod. Sväté patrí svätým. Ľudia sa zaoberajú povrchnými vecami, pritom uniká pravý obsah. Je tu Pán, len On dáva nový plný význam všetkému. „Či ste nečítali, čo urobil Dávid “ - musíme teda čítať Písmo, aby sme tým hľadeli na Ježiša. Stal sa Synom človeka, Jemu má patriť už každý náš deň. Zákon aj prorociv Ježišovi hovoria k nám i dnes. On je Pán, Jeho počúvajme.      

Amen.

Lk 6, 6 – 11

Ježiš v sobotu vchádza do synagógy a učí tam. Jeho slová tu počúvajú aj zákonníci, farizeji, človek, ktorý mal vyschnutú pravú ruku. Pán ho postavil do stredu spoločenstva. Učenie tým dostáva praktický význam, je dovolené aj v sobotu konať dobro. Pravá vyschnutá ruka bola uzdravená, synagóga ožila. Pre Ježiša je dôležité v sobotu konať milosrdenstvo, nectí sobotu len formálne, zákonne, ale odkrýva jej hlbší význam. Človek v úprimnosti srdca nachádza u Boha milosť! My sa na nedeľu pripravujeme už počas soboty, alebo aj nie. Kresťan sa pripravuje na Deň Pánov, aby oslávil vzkriesenie. Suché ratolesti dostávajú život, tie, ktoré vystierame k Ježišovi. Čo máme my urobiť dnes s Ježišom? Len to čo On robí s nami. Miluje nás, uzdravuje svojim Slovom, ktoré má večnú moc. Zlo sa strojí proti Nemu, ale nemôže stlmiť či pokaziť Jeho reč. Nezatvrdzujme si srdcia, naopak prijmime oddane Slovo.

Amen.        

Lk 6, 12 - 16

Pán Ježiš sa celú noc modlil, rozprával s nebeským Otcom. On je výnimočný a vytrvalý modlitebník, na rozdiel od nás. Na svitaní si Pán vyvolil dvanástich, nazval ich apoštolmi. Ako kedysi vzišiel Izrael s dvanástich pokolení tu vzchádza nový Izrael. Apoštoli budú šíriť evanjelium celému svetu. Božie dielo sa koná pred očami učeníkov, aby všetko bolo ľuďom zjavné. Ľudia sú zapojení do práce na Božej vinici. Svitla nám nová nádej života. Písmo nám oznamuje čo učeníci zažili s Pánom. Oni sa stali priamymi svedkami Jeho divov. Ježiš je Pán, Majster, Učiteľ! Stále sa musíme od Neho učiť v škole života. Celé apoštolské učenie nás vedie do pravdy. Stále si musíme pripomínať čo sme sa od Ježiša naučili a čo ešte potrebujeme prijať, kde sa máme zlepšiť. Slovo Pánovo je vždy aktuálne, posilní a poteší každého. Učeníci nemali jednoduchú cestu, ale Pán bol s nimi. Toto zasľúbil aj nám.

Amen.              

Lk 6, 17 - 19

Pán Ježiš už nie je sám, spolu s Ním je množstvo učeníkov a ľudí, ktorí Ho nielen počúvajú, ale chcú byť uzdravení. Nie je to jediná situácia, keď okolo Ježiša sú mnohí ľudia. Tu prišli z viacerých miest a dôvodom je Ježiš, ktorý môže konať divy v živote každého z nás. Ako čítame prebiehali tu uzdravenia, očisťovanie. Každý sa chcel čo len dotknúť Pána a dostať pomoc. Liečivá sila vychádzala z Neho pre každého. Nečudo, že prišiel taký zástup veď iba Ježiš ich zachráni. My si každým dňom uvedomujeme a prežívame svoju slabosť. Ježiš je vždy mocný a ani dobre nepoznáme Jeho možnosti. Poďme teda za Ním s tým čo nás bolí a On nám môže pomôcť. Neodkladajme viac možnosti bližšie poznať svojho záchrancu a vyhľadávajme spoločné chvíle byť v Jeho zástupe. Prišiel do našich bolestí svojou bolesťou, do našich problémov cez svoj kríž. Miluje aj nás a vôbec nepochybujme o Jeho láske.

Amen.      

Lk 6, 20 - 26

Ježiš vyučuje učeníkov v Božej autorite. Jeho oči ich vidia v tom čo potrebujú, čím žijú. Blahoslavenstvá preto dávajú na prvé miesto chudobných, ktorým patrí kráľovstvo Božie. Už nie chudoba, ale bohatstvo. Hladní dostanú jedlo, smutní sa budú radovať. Ukrivdení pre Syna človeka získajú spásu. Odplata za každé príkorie je v nebesiach, tam je uplatnenie blahoslavenstiev, ktoré Pán Ježiš povedal. Život majetných a hodujúcich, ktorí nedbali na chudobných a hladných ako sú spomínaní v úvode blahoslavenstiev sa zásadne zmení. Budú smútiť, skončia im svetské radovánky. My nehľadáme ocenenie u ľudí, ktorí chvália to čo im vyhovuje, ale pravdivé Slovo od Pána. Niekedy ľudia chválili falošných prorokov, pravých chceli umlčať za každú cenu. Máme poprehadzované hodnoty. Do srdca vsádzame honbu za majetkom, popierame dielo nášho Pána Ježiša Krista. Nehľadajme ďalej falošnú a krivú cestu.

Amen.              

Lk 6, 27 - 36

Pán Ježiš má na každého z nás vysoké nároky, káže milovať tých, ktorí nás nemilujú. Musíme teda robiť to čo robil On. Chceme to a dokážeme to? Po časnej smrti každý človek túži byť v nebi, do pekla sa nikomu nechce. Spasiteľ nám v láske dobré radí, aby sme kresťansky milovali našich nepriateľov. Tých, ktorí nás udierajú alebo nám berú plášť. Prosebníkom máme dať to čo pýtajú a nežiadať nič naspäť. Denne stojíme pred rozhodnutiami, ktoré preverujú našu oddanosť Pánovi. Kto z nás nestretol núdzneho? Obyčajne myslíme, že zneužijú to čo dostanú. Je ťažké sa rozhodovať zvlášť v dnešnej dobe plnej vynaliezavých podvodníkov. Kresťanské správanie musí ukazovať na Pána, Spasiteľa. Niekedy zabúdame, že máme dosť aj na rozdávanie. Obchodné centrá bývajú zaplnené, pre autá je stále málo parkovacích miest, prebytočné kilá zhadzujeme v posilňovniach. Ježiš môže už dnes prísť k tebe v núdznom.

Amen.      

Lk 6, 37 – 42

Posudzovanie je pre nás vlastné. Dokážeme svojvoľne vyniesť ortieľ nad hocikým. Čo hovorí náš Pán? Nesmieme to robiť! Zakazuje akokoľvek posudzovať a tiež povýšenecky potupovať. Jeho príkazom je odpúšťať a dávať v plnej miere. Sami často hľadáme pomoc a pochopenie, nenapadne nás spojitosť s našim konaním. Ježišove slová sú svetlom, ktoré nám tu dáva smer. Nepadneme do jamy, ale vyhneme sa jej. Učiteľ je titul Pána Ježiša, ktorý dáva oprávnenie vyučovať učeníkov. Pri učení je dôležitá bratská láska, ktorá jediná tvorí vzťah, život. Medzi bratmi ešte i dnes vzniká mnoho nedorozumenia, ktoré sa prenáša do okolia. Iných obyčajne považujeme za horších od seba. Naprávame cudzie chyby, ale nevadia nám vlastné. Musíme posudzovať predovšetkým seba a hľadieť na osobné nedostatky. Je toho dosť čo musíme sami oľutovať. Pán Ježiš prišiel zobrať na seba naše hriechy, pokorne to vyznávajme.     

Amen.   

Sk 23: 12 – 22

Túžba a snaha zabiť Pavla narastá. Už skoro ráno sa začína príprava na hrozný čin. Niekoľko židov sa zaprisahalo, že už začnú konať. Nedotknú sa jedla a pitia dokiaľ Pavla nezabijú. Bolo ich okolo štyridsať, viac než dosť na nenávisť. Smrť pre apoštola sa tu stáva až celospoločenským záujmom. Všetko si však vypočul Pavlov synovec a oznamuje to ďalej. Správa sa dostala k vojenskému veliteľovi, ktorý je rozhodnutý konať. Tu vidíme, že šírenie evanjelia sprevádzali aj protivenstvá. Pavol bol považovaný za zradcu židov, keď šíril nové učenie. Naša viera sa tak isto stretáva s prekážkami. Vo svete ešte sú kresťania prenasledovaní a trápení. Koľkých len zabili! My si dnes musíme vážiť, že máme slobodu, v ktorej nám nič nebráni smelo a radostne veriť. To je pre nás veľká milosť! Určite by sme nechceli byť v koži apoštola Pavla, ktorého stoj čo stoj chcú umlčať. Koľko len prežil ťažkostí, aby my dnes sme mohli s toho zdroja čerpať odvahu, príklad.

Amen.

Sk 23, 23 – 35

Pavol je odvedený na nové miesto do Cezarey. Po ceste väzňa chráni množstvo ozbrojencov lebo je rímskym občanom a židia nemajú právo ho zabiť. Pavol nespáchal žiadny zločin, ktorý by bol hodný smrti. Má byť vypočutý pred samotným vladárom. Apoštol je v rukách Rimanov, ktorí ho ďalej strážia a väznia. Byť väzňom pre Krista nie je pre neho nič mimoriadne. Koľko toho už len prežil! Bol však v neustálom spojení s Kristom. Aj preto je na ceste z Jeruzalema až do Ríma. Väznený ďalej šíry radostnú zvesť, ktorá je mu potešením aj v horšom čase. Vo svete i dnes prenasledujú kresťanov, všemožne im sťažujú prácu. Nie je málo prípadov, keď kresťanom ohrozujú život. Môžeme aj my pociťovať určitú neslobodu, ktorou môže byť posudzovanie okolia, alebo zľahčovanie nášho presvedčenia. Evanjelium nemožno uväzniť ani umlčať. Kto by sa pokúsil to spraviť isto prehrá a bude ponížený. Bratia a sestry nedajme sa zmanipulovať strachom, ale nech nás vedie Kristus.

Amen.        

Sk 24, 1 – 9

Žalobu na Pavla vladárovi prednáša sám veľkňaz. Félix počúva ponosu na Pavla, zasluhuje si smrť. Je ako mor, niečo čo sa rýchlo a nezastaviteľne rozširuje. Pripomínajú, že po celom svete vyvoláva medzi židmi vzbury. Hovoria teda o Pavlovej misii, ktorá sa rozširovala najprv medzi židmi, pokračovala k pohanom prakticky po celom svete. Žaloba sa stupňuje, veď Pavol sa pokúsil podľa nich poškvrniť chrám. Toto všetko si žiada prísny trest, ktorý má vladár vyniesť. Cestu apoštola zatarasili vyvolení židia, ktorým je evanjelium prvým dané. Stáva sa i nám, že nevidíme svoje vyvolenie a tak prekážame radostnej zvesti. Evanjelium je však skutočne nezastaviteľné a nijakým spôsobom sa už nedá obmedziť ľudským pričinením. Bratia a sestry, usilujme sa všetci spolupracovať na Božom diele, ktoré sa nás bytostne týka. Preto môžu neprajníci na nás žalovať koľko chcú, pravdu nikto nemôže vziať.

Amen.

Sk 24, 10 – 21

Pavol sa obhajuje pred tými, ktorí ho chcú odsúdiť, začal jasne hovoriť o svojej službe Bohu. Slúži Bohu svojich otcov a zachováva to čo platilo už pre nich. Dodržiava Zákon daný predkom a prorokov. Snaží sa zachovať vždy dobré svedomie pred Bohom a pred ľuďmi. Je súdený pre učenie o vzkriesení. V našom živote sú chvíle, keď musíme vydať svedectvo pred ľuďmi o našej viere. Bez toho život viery nikde neobstojí. Apoštol prijal Ježiša Krista, On sa stal jeho stálym vodcom. To, že je Pavol väzňom len prispelo jeho verejnej činnosti. Môže hovoriť pred vladármi, môže im oznámiť zvesť, ktorú on naplno prežíva. Duch Svätý mu dal výrečnosť, k tomu smelosť. Nevyhýba sa stretom a odvážne prináša vzkriesenie z mŕtvych k ľuďom bez rozdielu. Ako sme na tom my? Dokážeme ešte dnes sa postaviť tvárou k tvrdeniam tohto sveta? To čo učil Pavol je poučné a plne pravdivé i v súčasnosti. Svet „ vypočúva“ kresťanov a oni na to odpovedajú pokojom Kristovým.

Sk 24, 22 – 27

Vladár Félix ďalší výsluch odročil. Poznal, že tu odsúdenie nebude jednoduché. Nepodľahol tlaku a zaliečaniu sa židov. Félix potom vypočúval Pavla v prítomnosti svojej manželky. To čo im Pavol hovoril bolo učenie s mocou, preto sa vládca preľakol a zastavil ďalšie vypočúvanie. Vo svojom srdci mal túžbu po úplatku od Pavla. Félixovi nástupca Porcius Festus necháva Pavla ďalej vo väzení. Vládcovia sa striedajú, ale nemení sa vláda večného Krista, ktorému je Pavol zaviazaný. My potrebujeme do nášho života viery trpezlivosť, hoci príde súženie zostávajme oddaní a pokorní. Nemusí sa hneď skončiť všetko zlé v našom živote. Nemusí byť všetko tak ako chceme. Väzenie neväzenie Pavol je slobodný pre Krista. Obmedzený na osobnej slobode pestuje oslobodenie v Kristovi. On nedal nijaký úplatok, aby bol prepustený. O to mu nešlo, išlo mu o pravdu, ktorú zachoval. Nebojme sa ľudí, ale Boha!

Amen.        

Sk 25, 1 – 5

Čas plynul, židia sa stále nevzdávali myšlienky Pavla zabiť. Mysleli na to a hľadali vhodný spôsob. Opäť podali na neho žalobu. Pavol má byť predvedený a azda sa im už podarí ho zavraždiť. Prichádza pre nich sklamanie, keď nevychádza ich plán a musia oni ísť za Pavlom do Cezarei. Tam môžu konečne naňho žalovať. Pavol musel naozaj mnoho prežiť, nepriatelia mu chceli zlé, ale jeho priateľ Ježiš Kristus ho zachraňoval. Spoliehajme sa výlučne na Pána Ježiša, keď stojí proti nám nejaké zlo. Sami nevieme čo a kedy nám má spásne poslúžiť. Naši nepriatelia sa nemusia dlhý čas vzdávať, môžu trvať na pomste. Dlhodobo spriadať siete, do ktorých nás chcú chytiť. My zachovávajme dôveru v Pána lebo s Ním je už teraz všetko iné než sa nám môže zdať. Niekedy to chápeme neskôr, predsa sa to opláca. Apoštol je pre nás svetlým príkladom ako stáť na každom mieste vo viere v Pána. On je našou silou.

Amen.      

Sk 25, 6 – 12

Žaloby na apoštola pokračujú pred vladárom Festom. Židia sa pokúšajú obviniť Pavla bez dôkazov, že urobil niečo zlého. On sa neprevinil, naopak konal len dobro. Zvesť o Kristovi je vrcholné dobro pre každého človeka. Pavol sa odvoláva až k cisárovi lebo proti židom sa v ničom neprevinil. Pán Pavla posiela ďalej, až do Ríma. Musí pokračovať v začatej ceste. Vladári sveta sa menia, odchádzajú a prichádzajú, ale Ježiš ostáva naveky. Nikto nezmení Jeho večnú vládu ani neoslabí Jeho dokonalú moc. Pavol sa stretol zo živým Kristom, navždy sa zmenil jeho život. Prijal už iné predstavy, svoje nechce. Naša kresťanská viera sa musí rozhodne a pevne prejavovať. Nestačí byť kresťanom v úzadí, za rohom, ale vždy a všade. Ide o veľa, ide o život. Viera v Pána nie je nijaký zločin! Koľkých aj väznili a zabili pre otvorený postoj ku Kristovi.

Na cestu viery si vyprosujme každodennú Božiu pomoc.

Sk 25, 13 – 17

Záležitosťou okolo Pavla sa zaoberá už aj kráľ Agripa. Sám Festus mu podáva informácie o väzňovi. Židia podali naňho žalobu a chcú, aby bol odsúdený. Veľkňazi a starší žiadajú pre Pavla prísny trest. Musí tomu predchádzať súd, dôkazy. Väznený apoštol vydáva svedectvo o svojej viere. Poznajú ho židia, spoznávajú ho ďalší ľudia. Odvolal sa do Ríma podľa práva rímskych občanov. Prežívame aj my situácie, keď nám ostáva jediná možnosť, povedať pravdu alebo klamať o viere. O Pavla sa zaujímajú najvyššie miesta, je pozoruhodný, nad ostanými vyniká, trvá si na svojom. Kráľ Agripa nie je ten kráľ, ktorý si Pavla získal. Skutočným kráľom pre apoštola je Kristus. Ten je jeho Sudca a Spasiteľ! V skutočnosti sa každý zodpovedá len Jemu. Svetskí králi sú nám zanedbateľní oproti Kristovi. Dajme svoje srdcia do pôsobnosti Kristovej. Pavol mal milosť Pána v skúškach, ktoré ho väznili.             

Sk 26, 1 – 23

Pavol začína pred kráľom Agripom svoju reč, podľa rímskeho zvyku vystrel ruku a začal hovoriť. Je šťastný lebo obhajoba sa stáva možnosťou hovoriť pravdivo o Kristovi. Každý kto je veriaci musí byť šťastný, že môže o Ježišovi hovoriť. Pavol žil ako horlivý farizej, ale prijal zasľúbenie dané otcom. Vo svojej reči pripomína vzkriesenie, ktoré môže uskutočniť len Boh. Je to predpoklad našej viery. Kristus bol vzkriesený a naša viera tým žije. Pavol žije nový život, niekedy tých čo verili v Krista prenasledoval, ale teraz je premenený. Pán Ježiš ho ustanovil na veľké veci. Vyvolil ho za služobníka a za svedka. Niesol Evanjelium, svetlo všetkým ľuďom. Tak napĺňal nebeské videnie medzi ľuďmi. Boh mu stále pomáhal. Ježiš Kristus je naozaj svetlom pre židov a pohanov, otvára oči slepím. Vstal z mŕtvych, smrť už nad Ním nepanuje. Jemu musí slúžiť z láskou každý človek. To je večný život !

Sk 26, 24 – 32

To čo Pavol povedal neostalo bez odozvy. Prítomní považujú jeho slová za bláznovstvo. On hovorí však pravdivé a rozumné slová. Je odhalené, že i kráľ Agripa verí prorokom, skoro by sa stal aj kresťanom. Pavol má túžbu, ktorá objasňuje jeho apoštolskú službu, aby mu ľudia boli podobní. Môžeme aj my napodobňovať vytrvalosť, ktorú Pavol vždy mal. Nám ľuďom sa ľahko vynášajú súdy o tých druhých. Už ťažšie odpustíme tým čo sa voči nám previnili. Pavol si nezasluhuje smrť, ale ani väzenie. Odvolal sa k cisárovi a jeho cesta ďalej pokračuje. Tu sa môžeme presviedčať, že naša viera je správna. Pravdivá a čistá, založená na prorokoch. Božia láska nám dala spásu. Veríme v tela z mŕtvych vzkriesenie, my veríme vo víťazstvo života nad smrťou. Nemyslime si, že nás kresťanov nepozoruje naše okolie, svet v ktorom žijeme. Cez nás môže znieť Božia dobrá apoštolská zvesť pre každého jedného hriešnika.

Úvahy 1

Mt 6, 12. 14-15  Nie len chlieb, ale aj odpustenie je dennou potrebou.

v. 12 : A odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom.

Odpustenie má v našom živote veľký význam. My sami túžime po tom, aby nám bolo odpustené čo sme spôsobili. Koľko krát poznávame, že nemá význam zotrvávať v hneve, škriepkach.

Pán Ježiš Kristus je nám vždy najvhodnejším príkladom, On je za odpúšťanie. Či to nezjavil jasne na golgotskom kríži ? Majme v srdci Jeho slová, sú určené nám, ľuďom v hnevoch. Slnko nemá zapadať nad našim hnevom! Skutočnosť je taká, že nie sme často schopní odpúšťať ani najmenšie maličkosti. Ako tak odpúšťame priateľom, ale nepriateľom sa odpúšťa tak ťažko. Veď to je ako prehrať. Pán však hľadí na naše konanie.     

Prosíme Ťa Pane náš, pomáhaj nám odpúšťať každú vinu.          

Mt 6, 13  Ohrozenie zlom je dennodenná realita.

v. 13: A neuveď nás do pokušenia, ale zbav nás zlého.

Denne musíme prosiť, aby nám náš nebeský Otec napomáhal vyhnúť sa zvodom diabla. Naša viera prechádza skúškami, ale sami ich nijako neprekonáme. Uvedomme si koľkokrát dávame prednosť svojej vôli. Z nás vychádza skôr túžba zhrešiť, byť nezávislí. Pán Ježiš Kristus bol pokúšaný na púšti, ale On sa vzoprel. V tom je víťazstvo, že chceme konať ako náš Pán. My sami sa nevieme účinne zbaviť nijakého zla, skôr dokážeme zlo šíriť. Zlo má v našom svete rôznu podobu. Je trpké a aj mnohí ho šírime. Prosme bratia a sestry a Božiu pomoc, aby sme boli zbavení zla, ktoré nás môže viesť do malovernosti.     

Odpusť Bože, že podliehame zlu a často ho sami šírime.   

Mt 6,16 – 18  Boh vidí aj skryté veci, nepotrebuje okazalosť.

v. 17 – 18: Keď sa však ty postíš, natri si hlavu olejom a tvár si umy, aby nie ľudia videli, že sa

postíš, ale tvoj Otec, ktorý je v skrytosti.  

Už naši predkovia spájali svoj život viery aj s odriekaním. Musíme sa dokázať vzdať toho čo nás odvádza od spasenia. Nie je to práve jedlo, ale to čo konáme a hovoríme. Skutočný pôst je v pokání, v ľútosti nad hriechom, v opúšťaní zlých ciest. Pred ľuďmi by sme možno obstáli vonkajšími prejavmi našej zbožnosti, ale pred nebeským Otcom ťažko. Preto je dôležité skúmať sa. Nachádzať v sebe to čo nemá v nás byť. Nám ľuďom záleží na tom čo povedia o nás iní. Viac dbajme O to, ako nás vidia Božie oči. Ak je Otec v skrytosti to ešte neznamená, že nás nevidí. Neskrývajme nič, ale modlime sa.            

Bože náš, pretváraj myslenie a naše srdcia pre život v Kristovi.     

Mt 6, 19 – 24  Náš život určujú naše hodnoty.

v. 20 : Zhromažďujte si poklady v nebi, kde ich nezožiera ani hrdza, ani mole, a kde zlodeji nevnikajú a nekradnú. 

Niekto má možno túžbu nájsť vzácny poklad. Bolo by postarané na celý život. Koľko len treba vynaložiť úsilia na nejaký zisk. My máme zhromažďovanie v génoch. Ženieme sa za pokladmi tohto sveta. Sú tu však aj zlodeji, hrdza a skaza. Azda ani niet už človeka, ktorého by niekedy neokradli. Pán Ježiš nám zreteľne prikazuje ukladať si bohatstvo v nebi. Tieto Jeho slová objasňujú skutočný zmysel života. V nebi máme miesto pre rýdze bohatstvo. Nebeské kráľovstvo je veľkým bohatstvom nevýslovnej lásky, ktorá je nám zjavená v Ježišovi Kristovi.

Prijímajme kresťanské hodnoty pre naše nebeské pokladnice.  

Ó Bože náš, zachráň nás od hromadenia nepravých pokladov.  

Mt 6, 25 – 34  Starosti ubíjajú ducha, ale Boh dáva ďaleko viac.

v. 33 : Hľadajte však najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko sa vám pridá.

Božie kráľovstvo nesie v sebe hodnoty, ktoré sú pre každého kresťana vyjavené v Spasiteľovi sveta, Ježišovi Kristovi. Hľadajme zo všetkých síl jeho spravodlivosť, zanechajme už vlastné súdy. To čo potrebujeme nám bude pridané, Boh sa stará o človeka. Iste, máme mnohé starosti. Tie sú súčasťou života každého z nás. Nesmú nás však premôcť, je tu Božia milosť, Jeho pomoc na každý čas. Prvé čo musíme hľadať je Božie kráľovstvo, Pán Ježiš nám to povedal. Ono má v sebe spravodlivosť Božiu. Určuje ju Božia vláda, Jeho starostlivosť nesie celý svet. Neobávajme sa a to majme stále na pamäti.      

Drahý Bože, veď nás po spravodlivých cestách Tvojho kraľovania.    

Mt 7, 1 – 6  Radšej byť úprimný k sebe, než kritický k iným.

v. 1 : Nesúďte, aby ste neboli súdení.

Človek sa rád stavia do polohy sudcu. Odsudzujeme všetko čo sa nám nepáči. Dokážeme rýchlo odsúdiť hoci pre maličkosti. Čo nám hovorí Pán Ježiš Kristus? Nesúďte! Prijmime toto Jeho slovo vážne, neodsudzujme iných, ale radšej seba pozorujme. Ten kto súdi je Boh! Jeho sú súdy, On vynáša spravodlivosť. Spasiteľ dobre pozná všetky naše slabé stránky. Vie, že sme viac naklonení iných zhodnotiť skôr ako seba samých. Učme sa od Neho, ktorý neodsúdil ani ženu hriešnicu. On prejavil veľkorysosť lásky, ktorá dáva novú príležitosť k náprave.

Odsudzujme všetko zlé čo konáme my sami, iných majme radi.      

Pane, Tvoj príklad nech i nás ťahá k pokániu a modlitbe.                  

Mt 7,7 – 11  Modliť sa k Bohu nikdy nie je dosť!

v. 7 : Proste a dostanete, hľadajte a nájdete, klopte a otvorí sa vám.  

K Bohu sa musíme modliť s dôverou, len s úprimným srdcom. Pán Ježiš Kristus nás vedie k zodpovednosti a sústavnosti. On sám je našim orodovníkom, v Ňom je pre nás stála cesta. Kresťan má žiť prosením, hľadaním. Klope na dvere spásy. Život viery je aktivita, nesmie byť bez modlitby. My hľadáme a klopeme na Božej adrese, vedie, naviguje nás viera. V tom nezabúdajme na iných, modlime sa za seba navzájom. Tešme sa jeden z druhého, zanechávajme všetku ľahostajnosť, neochotu. V týchto slovách Pánových je zasľúbenie, odmena za vytrvalosť a oddanosť. Povstaňme k horlivejším modlitbám, k vďačnosti.     

Ďakujeme Pane za Tvoje orodovanie a možnosť modliť sa.   

Mt 7, 12 – 13  Kto má robiť dobro, ak nie učeníci?

v. 12 – 13 : Všetko, čo chcete, aby ľudia robili vám, robte aj vy im. V tom je celý zákon i proroci. Vchádzajte tesnou bránou!  

Mnohí si želáme dobré a slušné zaobchádzanie. Boh na nás hľadí, vidí naše jednanie smerom k ľuďom. To ako sa správame má veľký význam a ďalšiu následnosť. Či aj my myslíme na to, že robíme niečo čo sa nám vráti? Potvrdzuje i Písmo, že nás dostihne naše konanie. Musíme teda činiť dobré, neopúšťať sa viery ani v praktickom živote. Ježiš Kristus naplnil Zákon a prorocké slovo sa stalo v Ňom skutkom. Žime čo najviac podľa Božieho slova ! Tesná brána je pred nami, aby sme ňou vošli ako nás volá Pán Ježiš. Cez ňu si neprenesieme nič čo tu máme. Aj tesná brána môže byť vznešená, vedie k Ježišovi.

Drahý Pane, prosíme veď nás cez tesnú bránu k večnosti.

Mt 7, 15 – 19  Nie slová, ale skutky prezradia kto je kto.

v. 15 : Dajte si pozor na falošných prorokov, ktorí prichádzajú k vám v ovčom rúchu, no

vnútri sú to draví vlci.

Žijeme v neľahkej dobe, keď klamstvo sa vydáva za pravdu. Falošných prorokov poznáme s Písma, nemajú poverenie od Hospodina a predsa hlásajú, ale bludy. Kto sa potom riadi ich slovom upadá a prehráva. V dnešných časoch často vidíme honbu za márnosťou. Človek k človeku je vlkom. Pre nás, ale platia Ježišove slová! Jeho, najväčšieho proroka počúvajme. On je pre nás vždy veľkým príkladom, nielen rečnil, ale aj konal. Učil ako ten, ktorý má moc. Nedajme sa oklamať tým čo siaha na našu vieru. Skutočnosť je taká, že z hriechu sa nijako nevyslobodíme sami. Hľaďme aj dnes na Pána Ježiša.     

Dobrotivý Kriste, Spasiteľa sveta, daj nám ochotné srdce. 

Mt 7, 21 – 23  Pri učeníctve netreba zostať iba pri citových vzletoch viery.

v. 21 : Nie každý, kto mi hovorí: Pane, Pane! Vojde do nebeského kráľovstva, ale iba ten, kto

plní vôľu môjho nebeského Otca, ktorý je v nebesiach.

Nášho záchrancu, Ježiša Krista, oslovujeme Pane. Skutočne Je On našim Pánom! Pozrime sa ako On naplnil vôľu nebeského Otca. Nestačí teda niečo slovne vyjadrovať, ak nie je túžba po poslušnosti. Vojsť do nebeského kráľovstva môže človek len s pomocou a milosťou Božou. Vôľa nebeského Otca je daná v našom Spasiteľovi. To je naše miesto v nevídanom a dosiaľ nepoznanom kráľovstve. Pred Otcom neobstojí pretvárka ani zaliečanie. Jeho vôľa je zjavená v Ježišovi Kristovi. Nemáme Ho len prázdno oslovovať, ale len vierou, nádejou a láskou.

Učeník ho nectí len perami, čaká sa od nás plnenie vôle Otca.   

Nebeský Otče, daruj vernosť, oddanosť, radostnú poslušnosť.  

Mt 7, 24 – 28  Na čom budujeme svoj život?!

v. 24 : A tak každý, kto počúva tieto moje slová a plní ich, bude sa podobať múdremu mužovi, ktorý si postavil dom na skale.

Slová Pána Ježiša sú pre nás veľmi dôležité. Ani jedno nám nesmie uniknúť ! Medzi počúvaním a plnením je však rozdiel. Pán Ježiš to vie a preto vyučuje pravde. My sme nezriedka výborní a pozorní poslucháči, ale len aby nás slovo, ktoré počúvame neobvinilo. Podľa biblického znázornenia o stavaní dajme do súvisu počúvanie a plnenie. Začnime žiť ako ten muž staviteľ na skale. Je teda otázka na čom budujeme my? Ako sa nám darí plniť poslanie kresťana v dnešnom svete. Všeobecne sa ženieme za kvalitou, brak už nikto nehľadá a nechce. To čo hovorí Pán je výzva dneška, aby svet poznal kresťanstvo.   

Svätý Pane, nabádaj nás k počúvaniu, ale i k plneniu Slova.

Sk 9, 1 – 19  Koho si vyvolil Boh, toho aj zmení na služobníka evanjelia.

v. 15 : Pán mu však odpovedal: Choď, lebo on je mojou vyvolenou nádobou, aby zaniesol

moje meno pohanom, kráľom i synom Izraela.

Pán vysiela do služby i teba! Evanjelium, dobrú správu aj my šírime do sveta, v ktorom žijeme. Okolo nás je stále mnoho pohanských vplyvov a návykov. Vidíme povery, predsudky. Tu znie Boží hlas, niesť meno Ježiš Kristus všade. Do škôl, na pracoviská, do ulíc a domovov. Každá nádoba je aj na niečo vhodná. Môžeme sa tešiť, že Pán si vyvolil človeka, aby sa stal nosičom radostnej zvesti. Tá nie je určená len niekomu. Všetky končiny nech počujú meno Pánovo, aj to miesto, kde práve si, brat a sestra. Niekedy už nemáme silu ísť ďalej.

Nevadí, o to viac sa modlime za misionárov a podporujme ich.

Prosíme Ťa Bože o pomoc pre kresťanskú misiu.           

Sk 9, 20 – 31  Boh dokáže úplne obrátiť smerovanie a zameranie človeka.

v. 22 : No Šavol pôsobil čoraz mocnejšie a miatol Židov bývajúcich v Damasku dokazovaním,

že Ježiš je Mesiáš.

Bolo potrebné ďalej ohlasovať, že Ježiš je Mesiáš, Kristus. Prenasledovanie kresťanov až do Damasku, sa tak zmenilo na misiu medzi židmi, ktorí v meste žili. Aký veľký Boží zázrak ! Mnohí boli zmätení, čo sa to porobilo zo Saulom? Áno, Boh dokáže premieňať ľudí i dnes. Prosme Ho o to. Boh môže aj našich nepriateľov nakloniť na našu stranu. Môže si použiť každého človeka, i toho, ktorého zavrhujeme. Slabí v Ňom získavajú na sile. Ježiš je naozaj Mesiáš, pomazaný Boží ! Akým spôsobom to dokazujeme a či vôbec? Prosme o posilnenie. Mesiáš má moc, aby premieňal život každého z nás k novému.   

Bože, Ty večný a nadovšetko svätý, uchop nás pre večné ciele.   

Sk 13, 1 – 3  Misia a jej poslanie sa začína v cirkvi.

v. 2 : Keď slúžili Pánovi a postili sa, povedal im Duch Svätý: Oddeľte mi Barnabáša a Šavla

na dielo, na ktoré som ich povolal.

Duch Svätý pracuje v cirkvi! Dáva zmocnenie, odvahu a slová. Prikázal oddeliť Barnabáša a Saula na Božie dielo. Je tu Boží zámer vytvoriť nerozlučnú dvojicu. Dvaja si majú pomáhať. Prežili spoločne mnoho dobrého i zlého. Duch Svätý bol pri nich. Božie dielo nemôže nikto prekaziť hoci ako by chcel. Ani prenasledovanie, ani nevraživosť. Boží zámer je spasiť čo bolo zahynulo. Misia má i dnes dôležité poslanie, ktoré sa uskutočňuje v hlásaní evanjelia. Vďaka kresťanskej misii i my už nie sme pohania. Vysielaní sú ľudia, ísť do sveta. Každého z nás na niečo oddelil Duch Svätý, buďme v Ňom. 

Všemohúci Bože, posilňuj pracovníkov na Tvojej vinici.    

Slúž Mu celým srdcom a ochotnou dušou, lebo Hospodin skúma všetky srdcia. 1.Kronická 28,9

Pán povedal Pavlovi:Lebo preto som sa ti zjavil, aby som si ťa vyvolil za služobníka a za svedka, aj toho, ako si ma videl, aj toho, ako sa ti ukážem. Skutky apoštolov 26,16

Hospodin je mocný Boh, všemohúci nad každú našu predstavu. Je svätý a vyvýšený. Jemu máme slúžiť celým našim životom. Plne sa mu chceme oddať a vo všetkom prijímať Jeho vôľu. Naše srdcia sú v Jeho službe? Do akej miery sme Jeho služobníci?  Biblický pohľad na srdce nás učí, že v ňom prebýva múdrosť, nie v hlave. Celým srdcom znamená celým životom. Duša bez ochoty slúžiť Bohu je na trpkej ceste. Musí nastať prepojenie srdca a duše, aby naša služba bola skutočne nadšená, radostná a plná. Hospodin skúma každé jedno srdce. Pred Ním vôbec nič neutajíme. On vie o nás všetko, skúmajme preto tiež aj my každé svoje konanie.

Bože, pomôž nám Ti slúžiť celým srdcom a celou dušou. Amen.      

Nechystaj nič zlé proti svojmu blížnemu, ktorý s dôverou býva u teba. Príslovia 3,29

Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá, nezávidí, láska sa nevystatuje a nenadúva. 1.Korintským 13,4

Boh pozná každú ľudskú povahu. Vie čoho sme schopní, preto nám prikazuje ako sa musíme zachovať voči svojim blížnym. Božie slovo otázku blížneho rozoberá na viacerých miestach. Náš Pán Ježiš Kristus, učí milovať blížneho ako seba samého. Spolu bývať je úzke spoločenstvo. Jeden dom prináša nie raz náročné situácie. Ako sa zachováme, čo podnikneme ? To sa odvíja od poslušnosti a dôvery, ktorú máme v Bohu. Z mnohých príkladov vieme, že bývanie pod jednou strechou je komplikované. Dnes je moderné mať vlastné priestory, žiť si svoj život. Dôvera je na ústupe. Boh ochraňuje život, daruje lásku. Chystajme len dobré pre blížnych !

Prosíme Bože o túžbu a zmocnenie činiť Tvoju vôľu. Amen.      

Pamiatka Reformácie

Hospodin sám kráča pred tebou, On bude s tebou, nenechá a neopustí ťa. Neboj sa a nemaj strach! 5.Mojžišova 31,8

Niežeby som už dosiahol, alebo bol už dokonalý, ale snažím sa, či ozaj uchvátim, pretože ma Ježiš Kristus uchvátil. Filipským 3,12

Nikdy nejdeme sami, opustení. Niet cesty, kde by sme nemohli byť úzko spojení s Hospodinom. Kráča pred nami, vedie mňa i teba. Pre nás je dôležité stale sa dať Ním viesť, nerúhať sa a nebrániť sa Jeho vedeniu. On je cestou a On je cieľom. Reformácia nás aj dnes volá k Jeho slovu. Ono je ako ohnivý stĺp v noci a oblakový stĺp vo dne. Je pre nás smerodajným kompasom v každom strachu. Zmáhajú nás obavy, zneisťuje nás strach. Stráca sa nám východisko, ale Hospodin predsa uisťuje slabého. Neopúšťa, je žiarlivý a chce, aby sme Ho milovali a dali sa Ním viesť. A to je pre každého veľmi podstatné. S Ním sa už nemusíme strachovať.

Hospodine, ukazuj kade máme ísť a veď svoj ľud. Amen.   

Lebo Hospodin mocností rozhodol; kto to zruší? Jeho ruka je vystretá; kto ju odvráti? Izaiáš 14,27

Nech sa stane vôľa Pánova. Skutky apoštolov 21,14

Hospodin je svätý, On rozhoduje! Je najvyšší a neprekonateľný v moci. Rozhoduje aj za nás a v náš prospech. My ľudsky chceme vstupovať do Jeho rozhodnutí. Máme svoje vlastné riešenia. Nedá sa ľudským spôsobom ovplyvňovať to čo On vykoná. Jeho ruka je v diele, tvorí a formuje. V Jeho slove máme viaceré príklady, že ani najmocnejší panovníci sveta nijako nedokázili odvrátiť Jeho činy.

Jeho nepriatelia musia vždy ustúpiť! Čo my a Jeho rozhodnutia? Prijímame všetko dôsledne, odovzdane a aj s veriacim vedomím? 

On vynáša právo a spravodlivosť. Nemusíme všetkému rozumieť, to sa od nás ani nežiada. Povedzme i dnes, len tak ako Ty chceš.

Najsvätejší a najmocnejší, Tvoja ruka nech koná za mňa. Amen.

Nepadol ani jeden zo všetkých Jeho vzácnych sľubov, ktoré dal skrze svojho služobníka Mojžiša. 1.Kráľov 8,56

Zo svojho milosrdného srdca, s ktorým zhliadol na nás ako vychádzajúce slnko z výsosti. Lukáš 1,78

Boží služobník Mojžiš dostal veľkú úlohu a milosť. Nie nadarmo je považovaný za predchodcu Pána Ježiša Krista, ktorý je pre nás novým Mojžišom. Mojžiš sa spája s vyvedením z Egypta, vydaním zákona, cestou cez púšť. Cez neho zneli vzácne Božie sľuby. Niet ani jedného, ktorý by neuspel. Pamätajme i dnes na starozákonné udalosti, je to povzbudzujúce pre našu vieru. My nesmieme vôbec nikdy pochybovať o Božich sľuboch, o Jeho slove. Naozaj sa plnia. Slovo Boha zaznelo človeku, Všemohúci sa sklonil, aby hovoril k nám. Nemerajme a neposudzujme Božie našimi očami, ale aj my rozširujme a rozhlasujme nádheru Božej prítomnosti v Jeho slove!

Bože, nechcem počúvať svet, ale zo srdca len Tvoje sľuby. Amen.    

Blízko je Ten, čo mi priznáva právo; kto sa odváži prieť sa so mnou? Izaiáš 50,8

Koniec zákona je totiž Kristus, aby sa spravodlivosti dostalo každému veriacemu. Rímskym 10,4

Dnes je deň Pánov, mier pre utrápenú dušu. Ako často sa práve my vzdiaľujeme Bohu. Nechceme Ho mať príliš blízko, len občas, vtedy ak nás kvári nemoc alebo nami zmietajú veľké ťažkosti. Tak sa dovolávame Jeho blízkosti, aby bol hneď pri nás. Uvedomujeme si kto je On ! Chceme mať právo, pravdu, správnosť. Hrdosť nám velí bojovať o svoje práva. Hľadáme právne rady, riešenia sporov. Tu je niekto blízko, aj vtedy, keď nám ubližujú. S Ním sa neradno prieť, lebo vždy koná podľa najvyššieho práva. Prenechávajme Mu každý naš deň, postará sa o nás. Môže prísť a vyriešiť každý spor, ak Ho o to poprosíme. Otvárajme, aby mohol byť čo najbližšie.

Ó Bože, sláva Ti, že priznávaš právo biednym a utláčaným. Amen.

Všetci sme boli podobní nečistému a všetka naša spravodlivosť bola ako poškvrnené rúcho. Izaiáš 64,5

Syn mu povedal: Otče, zhrešil som proti nebu a proti tebe a nie som viac hoden menovať sa tvojím synom. Ale otec rozkázal sluhom: Prineste rýchlo najkrajšie rúcho a oblečte ho. Lukáš 15,21-22

Človek nechce nosiť poškvrnené rúcho. Je rád v čistom a vo vyžehlenom oblečení. Na zovňajšku si radi dáme záležať. Sme dôslední prakticky od narodenia až po smrť, čo sa týka odevu. Boh vidí našu spravodlivosť, pozná čo máme tak povediac pod šatami. Spravodlivého človeka niet, Kalvín hovorí, že aj to čo konáme dobré, dobrým v podstate nie je. Dobrý je len Boh! Dnes čítame o podobnosti nečistému. Z Písma vieme, že nečistí prichádzali k Ježišovi, aby ich On očistil. Dotýkali sa Jeho rúcha. Vierou verne obliekajme nové rúcho, ktoré očistila  Kristová krv. Spravodlivý Boh nás ospravedlnil, a to stačí a zaväzuje k vďačnosti bez konca.

Večný Bože, daj nám pokoru pred Tvojou láskou. Amen.          

Zmiluj sa nado mnou, Hospodine, lebo cítim úzkosť. Žalm 31,10

Neboj sa, len hovor a nemlč. Skutky apoštolov 18,9

Každý človek sa dostáva do určitých úzkostí. Zo svojich síl my nedokážeme zmeniť príčinu úzkosti a trápi nás to ešte viac. Dnes je moderné mať svojho psychológa. Vyžalovať sa mu a poradiť sa ako a čo ďalej. Iste aj to je jedno z riešení. Pozrime sa dôkladne na žalmistu, volá a prosí. Modlí sa k Hospodinovi. V tom  vidí riešenie!

Hospodin sa môže zmilovať, dokáže všetko zmeniť. Je pomocník pre všetkých tých, ktorí prežívajú úzkostné stavy. Aj pri najväčších ťažkostiach neklesajme lebo naša nádej je v Hospodinovi. Niet takej situácie, v ktorej by nám On nedokázal pomôcť. On vlastní prostriedky pre naše poučenie i na našu záchranu. Môže pomôcť.

Svätý Hospodine, zmiluj sa nad nami v každej úzkosti. Amen.     

Uzdravím ich odvrátenie, milovať ich budem dobrovoľne. Ozeáš 14,5

Odpovedal lotrovi (Ježiš): Veru, hovorím ti: Dnes budeš so mnou v raji! Lukáš 23,43

Hospodin nám prejavuje lásku. Je nespochybniteľná, je večná. My sme sa odvrátili, vydali sme sa na vlastnú cestu. Odvrátenie sa je hrozivé, škodí odvrátenému. Odvrátený sa otočil a ide už nie podľa Božieho hlasu. Ale sám ani nemá síl zmeniť sa. Vie, že je niečo čo

ho zvádza. Je potrebné prosiť o uzdravenie Hospodina. On je ten, ktorý miluje dobrovoľne. Miluje verne, vrúcne, inakšie ako milujeme my Jeho. Napomína nás, volá k pokore. Nezabúdajme za Božiu dobrotivosť ďakovať. On dokáže uzdraviť z hriechu, je schopný nás milovať zachraňujúcou láskou. Dokazuje to aj cez proroka Ozeáša.

Vyznajme Hospodinovi, že nechceme ostať bez Neho, miluje nás!

Ďakujeme Ti Hospodine, že tak veľmi nás miluješ. Amen.     

Ó, zošli svoje svetlo a svoju pravdu! Ony nech ma vedú a privedú ku Tvojim príbytkom. Žalm 43,3

Ježiš povedal: Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť v tme, ale bude mať svetlo života. Ján 8,12

Žalmista poznal, že nie je možné existovať v tme. Temnota a klamstvo nemôžu viesť k dobru, ale len do zatratenia. K nám hovorí Pán Ježiš Kristus, On je svetlom sveta a pravdou, životom. Pre nás je príznačné, že musíme mať vedenie. To je poznať už na starozákonnom putovaní Božieho ľudu do zasľúbenej zeme. Viedol ich Hospodin, aj vtedy mali s tým ťažkosti. Reptali, nechápali. Nám dáva žalmista jasný návod, prosiť o svetlo a pravdu. Nech smerujú naše cesty k oslave Boha. Do zhromáždení bratov sestier, modliť sa a spievať Bohu. Božie príbytky sú teda našim cieľom. Svetlo a pravda vedením. Prosme Boha, aby nás neviedol súmrak hriechu.

Ó Bože môj, daruj svetlo pravdy a prebývanie v Tvojich sieňach. Amen.  

Akým právom odriekaš moje ustanovenia a berieš do úst moju zmluvu, keď nenávidíš napomenutie a moje slová hádžeš za seba? Žalm 50,16-17

Ježiš hovorí:Čo ma oslovujete: Pane, Pane! a nečiníte, čo hovorím? Lukáš 6,46

Sme v rôznych situáciach, keď aj poznáme čo prikazuje Božie slovo, ale nečiníme tak. Je to náš neustály problém, poznanie a samotná prax. Ľahkovážny život napokon vždy vedie do skazy. Hospodin oslovuje i nás, práve dnes máme počuť Jeho nariadenia. Bezbožný život sa vyznačuje práve tým, že človek odhazduje preč od seba vzácne bohatstvo. Mocný Hospodin napomína, aj v tom nás miluje. Dbajme na to, aby nás Jeho slová viedli. Nech sú vždy pred nami a nie za nami. Neotáčajme sa chrbtom k životu, pravde. Hospodinovo slovo vždy pozýva k pokore, zbožnosti. Kto sa toho nedrží je stratený. Pre nás je nadovšetko milé čo nám On hovorí.

Tvoje slová Hospodine sú mojou radosťou a príkazom. Amen.  

Hospodin dvíha skleslých. Žalm 146,8

Učeníci na ceste do Emaus si povedali:Či nehorelo v nás srdce, keď nám hovoril cestou a vysvetľoval Písma? Lukáš 24,32

Máme i dnes možnosť pozorovať Hospodinovu neutíchajúcu milosť. Je nádherné poznať, že je tu On, môže nás pozdvihnúť. Hospodin má s nami plán, uskutočňuje našu spásu. Skleslosť je sprievodným javom skúšok, ktoré prežívame. Upadáme do našich myšlienok a do beznádeje. Nič nás neteší, naopak zraňuje nás bolesť duše alebo tela. Do každého stavu znie však milý hlas Boží. Hospodin dvíha, uľahčuje trápenie. Nenesieme sami svoje ťarchy. Volajme k Nemu o pomoc, musíme tomu veriť, že On dokáže niesť aj tú najdramatickejšiu situáciu. V akej koľvek skleslosti majme vieru, Jeho pomoc je predivná. Nadvihne všetko čo my nevieme.

Dobrotivý Hospodine, dvíhaj ma prosím v každom úpadku. Amen.   

Cti otca svojho i matku svoju! 2.Mojžišova 20,12

Na staršieho človeka sa neosopuj, ale ho napomínaj ako otca, staršie ženy ako matky. 1.Timoteovi 5,1.2

Božie prikázanie nám jasne uvádza čo musíme robiť. Každý z nás má alebo mal otca a matku. Otcovia a matky sa starajú o svoje deti v každom ohľade. Zabezpečujú im všetko potrebné. Prikázanie sa zaoberá nami, Boh pozná aj našu prchkosť a vznetlivosť k hnevu. Preto nám prikazuje úctu k rodičom, starým rodičom. My koľko krát stretávame starších ľudí, ktorí by nam mohli byť otcom či matkou.  Zachováme sa vždy pekne a úctivo? Uponáhľaný životný štýl nás ženie do výkonov. Je však i bezcitný, neláskavý a často krutý. Otec a matka majú pre nás znamenať Boží dar, zázemie. Preukazujme im lásku, v nich nám vyjavil lásku náš Boh. Majme úctu k rodičom!

Tvoje prikázania Bože, chcem zachovávať, pomôž mi. Amen.      

Ty si spočítal moju biedu. Vlož moje slzy do svojej nádoby. Žalm 56,9

Blahoslavení, ktorí teraz plačete, lebo sa budete smiať. Lukáš 6,21 

My ľudia sme biedni, to je nespochybniteľné. Máme len holý život, a to je vlastne to najvzácnejšie. Naša bieda kričí do neba, úbohosť založená na hriechu. Pravda je v tom, že vo všetkom sme závyslí len na Bohu. On je naša sila a dúfanie. Poddajme sa tomu, aby sa menil náš život. Spásu máme bez peňazí, zdarma môžeme čerpať z prameňov spásy. Jeho láska prijíma každého bedára, aj mňa, aj teba. Sme prach, sme len ako dych. Prijíma nás nádherná láska. To nech nás potešuje a drží. Všemohúci vidí aj náš plač. Všetko má zmysel a cieľ v Ňom. Keď prežívame svoju biedu i plačom, je s nami. On má spočítané slzy, ktoré vkladá do svojej nádoby lásky.

Ja biedny človek volám k Tebe, Bože môj zachráň ma. Amen.     

Ja ťa neopustím, kým nesplním, čo som ti zasľúbil. 1.Mojžišova 28,15

Ježiš hovorí: Ale prijmite moc Ducha Svätého, ktorý zostúpi na vás, a budete mi svedkami.Skutky apoštolov 1,8

Významné a jasné slovo, nielen pre Mojžiša! On, Hospodin nás neopustí. Prečo? Lebo chce splniť všetko čo zasľúbil. Jeho slovo vykoná to k čomu je poslané, nevráti sa prázdne. Sú chvíle, keď sa cítime opustení. Na všetko sme sami, nikto iný si to naše neodžije za nás. Čo robiť v opustenosti? Stále platí, že sa musíme spoliehať na živého Boha. Spoliehali sa aj naši predkovia, osobnosti starého zákona. Božia moc je hybnou silou všetkého. Boh zasľúbil, láskou dopredu určil. Pripravil nám dobrý podiel. Nemajme o tom vôbec žiadne pochybnosti. Hoci sa nám zrútia pozemské istoty, padnú na zem naše plány, predsa platí Jeho zasľúbenie. Viera dôjde k cieľu !

Ďakujeme Bože, neopúšťaš nás na zasľúbenej ceste. Amen. 

                                                                                 Ez 27; Jn 16: 4b – 11

Prorokovi zaznelo slovo Hospodinovo, prorok prednáša žalospev. To je už vlastné vykonanie Božieho súdu, žalospev Božieho posla. To čo prorok hovorí už akoby sa aj stalo. Preto znie pieseň žiaľu! Týrus, kedysi skvostné mesto, obchodné centrum. Malo vraj veľké bájne bohatstvo, ktorým sa mohlo navonok aj pýšiť. Z Týru sa plavili obchodné lode, tie odvážali a privážali vzácny tovar. V meste bolo silné vojsko, nijaké mesto vtedy nebolo pevnejšie. Prorocká výzva je zreteľná, Hospodin súdi Týrus, jeho márnu zabezpečenosť. Všetok tovar sa stáva korisťou mora, lode a ich posádky klesajú ku dnu. Znie prorocký nárek. Hospodin súdi, nad súdom nie je výsmech, ale nárek. Život, ktorý tu máme má slúžiť Božím cieľom. Kto si zakladá len na sebe, raz padne.

Mocný Hospodine, veď naše myšlienky k pokore, ku skromnosti a obetavosti. Ochráň nás pred pýchou založenou na viditeľných veciach, aby nad nami neznel žalospev Tvojho proroka, ale radostná pieseň spasených. Amen.          

                                                                                 Ez 28; Jn 16: 12 – 15

V tom čase boli králi považovaní za bohov. Stáli nad ľuďmi, ktorí im vzdávali priam božskú úctu. Králi sa často sami považovali za bohov. Z ich úst znelo som boh! Hospodin odsudzuje domýšľavosť, hrdosť na svoje postavenie. Tu neprestáva žalospev. Každý je len človek, stvorený z prachu zeme. Človeka čaká časná smrť, dôkaz našej hriešnosti, ale moci Hospodina nad nami a nad svetom. Akási dokonalosť, ktorou sa prejavuje kráľ Týru, je vždy pochybná. Zničený bude i blízky Sidon, kde prepuklo modlárstvo. Naopak, Boží ľud bude zhromaždený. A tu už k nám hovorí evanjelium Ježiša Krista, ktorý je pastier Hospodinov. V Ňom sa spájame, zhromažďujeme sa len k Nemu z rôznych častí sveta. On musí rásť a ja sa umenšovať, ako píše Pavol, malý.

Vyvýšený Bože, večný vládca nad všetkým, chváli Ťa celá zem, Tvoje diela na nebi i na zemi. Jedine Ty si Bob, náš Otec, Syn i Duch Svätý. Amen.  

                                                                               Ez 29; Jn 16: 16 – 23a

Od proroka Ezechiela čítame proroctvo o skaze faraóna a Egypta, ríše, kde faraón vládol. Egypt tu znamená pohanskú mocnosť, ktorá je v protiklade voči Hospodinovi. Samotný kráľ Egypta sa drží na úrovni Hospodina. Neráta s jeho mocou, ktorú neuznáva. Vieme však, že Hospodin drží vo svojej ruke celú vládu nad svetom. On predsa stvoril Níl, Egypt i faraóna! On sám dokáže zmeniť egyptskú krajinu na púšť. Kráľovstvo povyšovania sa zmení na chatrné, biedne. Príde poznanie, že On je Hospodin! Boží súd príde na Egypt vo forme Babylona, ktorí sa stáva načas metlou Božieho hnevu. Babylončania skutočne poodnášali egyptské bohatstvo do svojich pokladníc. Božie slovo sa aj tu stalo realitou. Vykoná na čo je poslané! Úprimným srdcom to vnímajme.

Bože náš, Ty si nad celým svetom vyvýšeným vládcom. Niet Tebe rovného! Aj na nás môže doliehať Tvoj hnev, lebo nežijeme tak, ako by sme mali. My sa modlíme, aby si sa nad nami zmiloval a dal nám poslušnosť Tvojmu slovu. Lebo na tom mnoho záleží. Amen.

                                                                               Ez 30; Jn 16: 23b – 28

Prorok oznamuje príchod dňa Hospodinovho. Blíži sa deň, ktorý plne odhalí priestupky Egypta, Božiu dobrotu, ktorá zaúraduje z každým zlom. Zlo sa nebude šíriť naveky, ale Hospodin ho zastaví. Majme v tom vždy nádej, keď aj my prežívame ťažké chvíle svojho života. Hospodin vyniesol nad Egyptom svoje rozhodnutie, ktoré je Jeho múdrosťou. Spustne celá krajina a každé jej obývané miesto. To čo sa javilo ako nezničiteľné sa teraz zrúti. Boží súd ide cez  babylónskeho kráľa. Vybral si to tak Hospodin, aby tak zlo odsúdil zlom. Pýchu porazil pýchou, namyslenosť vlastnou zbraňou. Egypt uctieval svojich bohov, napríklad slnko alebo bohyňu radosti z mačacou hlavou. Božstvom bol pre nich tiež faraón. Zbožňujeme aj my nepodstatné veci ? Ak áno, prestaňme.

Svätý Hospodine, Ty si Bohom, dohliadaš na celý svet. Nikto sa nesmie nad Teba povyšovať. Nikto z ľudí Ti nie je rovný. Ty vládneš a budeš panovať na večné veky! Zasievaj nám do sŕdc pokoru, pomôž ísť cestou pokánia. Amen.        

                                                                                 Ez 31; Jn 16: 29 – 33

Božie slovo, ktoré Ezechiel vydáva sa týka aj egyptského kráľa. Aj on je v Božej pôsobnosti. V Egypte sa vytváralo: „ Kráľovstvo na zemi“. Celé je prorockým podobenstvom prirovnané k cédru, mohutnému stromu. Mal silný kmeň, rozvetvenú korunu, vysoký vzrast. Ako taký spyšnel a zabudol na svoj pôvod. Strom spadol, padne faraón, poláme sa jeho vláda. Hospodin je, ktorý dáva i berie vládu. On v celej skutočnosti rozhoduje nad kráľmi a kniežatami. Hospodin je vládcom neba i zeme! Proroctvo spomína podsvetie, priepastné hlbiny. Tam sa zrúti celá egyptská a faraónska nádhera. Taká bezbožnosť sa nemôže ani ináč skončiť. V súčasnosti obdivujeme už len zašlú slávu Egypta, jeho vládcov a ich hroby – pyramídy. Božie kráľovstvo však len ďalej rastie.

Milostivý Bože, Tvoje skutky prevyšujú ľudské možnosti. Tvoja sila je nad naše sily, prosíme Ťa o Tvoje zásahy do každej našej bezmocnosti. Amen.       

                                                                                     Ez 32; Jn 17: 1 – 5

Faraón mal kedysi v Egypte neobmedzenú moc. Všetci sa ho báli, bol pre ľudí bohom na zemi, synom slnka. Hospodin posiela vojsko Babylona, aby tak bol vykonaný Jeho súd. Zahynie faraón, ale zhynie i jeho ríša. Znie žalospev, tam k trónu zo zlata, kde faraón sedával. Prorok obrazne znázorňuje vtedajší život   pohanov, ktorý je tu pranierovaný a je vynesený koniec božstvám vytvoreným človekom. Faraón „ Slnko“ zhasne, lebo pravé svetlo vydáva len živý a večný Hospodin. To sa týka aj národov podobných egyptskému modlárstvu. Prorok vidí budúcu porážku a poníženie každej podvodnej moci, toho čo stoji iba na ľuďoch. Žalospev modlárom a svetákom, ale kresťanom je určená len víťazná pieseň v Kristovi. On sa zriekol väčšej moci, ako mal faraón. Prijal trpký kríž.

Svätý Bože, odpusť, že sa spoliehame na ľudskú cestu. Odpusť, že často je nám prednejšie to čo vytvorila ľudská ruka. Ty si skutočné svetlo nášho dneška i našej veľkej budúcnosti, ktorú si nám pripravil. Ďakujeme! Amen.        

                                                                       Ez 33: 1 – 20; Jn 17: 6 – 19

Tu sa začína etapa ohlasovania Božej milosti. Práve v tom je sila a pointa prorockej zvesti. Prorok volá k návratu k Bohu, s tým je spojená svätá láska a svätá milosť. Prorok má ťažkú a často nevďačnú úlohu. Hospodin preto potešuje obrazom strážcu. Strážca bdie a dáva pozor na nebezpečenstvo. Ak je zle upozorňuje na to svoje okolie. Kto strážcu počúvne, zachráni sa. Kto nie  je stratený. Tu strážca nenesie vinu za jeho  smrť. Prorok Ezechiel bol takým strážcom izraelského ľudu. Na stráž ho postavil sám Hospodin, o to väčší bol jeho mandát. Ezechiel napomínal, hlásal Boží súd. Hovoril čo mnohí nechceli počuť. Mnohí neverili, boli i posmievači a prenasledovatelia. Hospodin volal k spáse, Jeho hlas sa rozlieha i dnes medzi nami. Nech požehnáva strážcov.

Všemohúci Hospodine, ďakujeme Ti, že k nám prichádza Tvoje slovo. Tebe ďakujeme za stráž, ktorú hlavne Ty držíš nad nami. Buď Ti vždy za to večná chvála. Amen.        

                                                                   Ez 33: 21 – 33; Jn 17: 20 – 26

Naplnila sa ďalšia prorocká predpoveď tento krát o meste Jeruzalem. Nielen pohanské mestá patria pod sudcovskú moc Hospodina, ale i Jeruzalem. Prečo? Prestali sa dodržiavať prikázania, ľudia začali dvíhať oči k modlám, túžili sa za každú cenu obohatiť. Prevládalo násilie a zmáhal sa chaos. Kedysi dostal do dedičstva túto zem Abrahám, pre svoju poslušnosť Hospodinovi. Životom, aký mnohí v Izraeli viedli, strácali nárok na zasľúbenú zem. Ezechiel hovoril o ranách súdu Božieho, meč, dravá zver a mor. Urýchlene mala nastať cesta pokánia. Ľútosť nad odpadnutím, nad hriešnym životom. Nestačí len počúvať ušami, ale musí sa konať. Usilovať sa žiť podľa počutého slova. Slovo skrze proroka je Boží dar, ktorý aj nám dáva zmysel života. Dajme mu naše srdcia!

Bože náš, prosíme o Tvoju prítomnosť v Tvojom slove. V tom všetkom čo prežívame nás oslovuj, hovor k nám, raď nám a zmocňuj k stálemu životu viery. Amen.       

                                                                                   Ez 34; Jn 18: 1 – 11

Proroctvo proti pastierom Izraela sa týka judských kráľov, ktorí nezabránili modloslužbe. Takto priviedli ľud k záhube. Stalo sa to aj preto, že viac  dbali na svoj osobný prospech. Ezechiel napísal, že pásli sami seba. Nehodní králi neboli oporou pre slabých, chorých, núdznych. Ľahko sa to môže stať i dnes, že vládca nedbá na blaho svojho ľudu, ale viac na svoj vlastný záujem. Slova sa ujíma Hospodin, oznamuje zachraňujúcu správu, nájde stratené, On obnoví svoj ľud. Daruje dobré pastviny a uvedie do pokoja. Pastieri zlyhali, preto sám Hospodin preberá zodpovednosť. Budúcnosť dá pastierovi Dávidovi, to on sa stal z pastiera kráľom. Je tu spojenie pastier a kráľ, vodca a vládca. Počujeme už zvesť o budúcom Mesiášovi, ktorý vzíde z Dávidovho rodu, Ježiš Kristus.

Dobrotivý Bože, mocne vedieš svoj ľud. Človek často zlyhá, pochybí, ale Ty si nádherný vo svojej láske. Chceme, aby si viedol naše myšlienky a rovnako i skutky. Prosíme o Tvoju pomoc i dnes, zajtra a naveky. Amen.         

                                                                                 Ez 35; Jn 18: 12 – 18

Prorok Ezechiel ohlasuje súd proti Edómu. Edómci boli potomkovia Ezaua, Jákobovho brata. Medzi Izraelom a Edómom prevládalo značné nepriateľstvo. Ako kedysi medzi Jákobom a Ezauom. Hospodin zasahuje proti všetkým nepriateľom Izraela. Izrael je v Jeho oku, má zvláštnu Božiu pozornosť. Kto je proti Božiemu ľudu, zároveň je proti Hospodinovi. Všetci, ktorí predčasne rátali s pádom Izraela sa nakoniec sklamali. Hospodin aj v treste drží svoj ľud v mocnej ruke. Cudzie národy by radi videli pád Izraela. Chceli by si vziať to čo je jeho, ponížiť ho. Hospodin to videl, varuje pred unáhleným záverom. Aj my, keď prežívame ťažšie časy, nezúfajme. Nepriateľ sa síce môže radovať z nášho pádu, ale Hospodin nás nemusí vydať. Hospodin je vždy mocnejší.

Nebeský Otče, aj keď sväto vyučuješ a karháš hriešnika, predsa potvrdzuješ Tvoju vládu nad všetkým. Zmiluj sa prosíme nad našou nevedomosťou, nad našou domýšľavosťou. Daj nám pokoru v každodennej službe života viery. Žehnáme Izraelu, Tvojmu vždy vyvolenému ľudu!                           

                                                                     Ez 36: 1 – 21; Jn 18: 19 – 23

Pre izraelské hory zvestuje prorok požehnanie. Sú súčasťou zasľúbenej zeme a tiež patria do oblasti a moci Božej. Pohania sa mylne domnievali, že, keď je Boží ľud potupený je slabý i Hospodin. Hospodin sa však priznáva k zemi, k horám, k tomu čo stvoril a zachováva. Pripravuje zem naďalej pre svoj ľud. Nastanú nové časy, návrat bude radostný. Zasľúbenie sa isto stáva už novou  skutočnosťou. Nepriatelia lúpili v zasľúbenej zemi, ale nedokázali odniesť to čo je Hospodinovo. To tam zostalo! Prichádza obnova, ktorú môže vykonať len mocný Hospodin. Rozptýlených navrátiť, znečistených modlami očistiť. Boží ľud dostatočne nereprezentoval svojho Boha. Ako je to s nami, ukazuje náš život vieru ? Priznajme si egoizmus, rozpoltenosť, tvrdosť srdca, neveru.

Všemohúci Bože, nikto sa Ti nemôže v ničom rovnať. Si vždy veľký nad náš strach, nad realitu, o ktorej si myslíme, že je nemenná. Zmiluj sa nad nami, nad našim domom. Daj nám byť Tvojim ľudom, na večné veky. Amen.       

                                                                   Ez 36: 22 – 38; Jn 18: 24 – 27

Hospodin tu jedná kvôli sebe, sám seba nemôže zaprieť. Kde ľudia znesvätili Jeho meno , On predsa divotvorne koná. Posväcuje svoje meno! Medzi svojim ľudom, ale i medzi pohanmi. Od proroka počujeme uistenie i pre dnešok, znie slovo návratu. Ten pripravuje Hospodinova večná láska. On ľud zasväcuje do svojej večnej priazne. Zmení sa srdce, Duch Boží vstúpi do človeka. V tomto pôsobení sa zmenia cesty. Vyvstane požehnanie, budovanie, úzko spojené zo zachovávaním Hospodinových príkazov. Jeho ľud sa rozmnoží, počet ľudu tu pripomína sviatky, keď sa zídu blízki a vzdialení, aby boli spolu. Príde na ľud obnovené poznanie, že On je Hospodin. My vo všetkom a aj stále vyznávajme Hospodina. On je živý Boh, náš Otec, nám Spasiteľ, vo vnútri Duch viery.

Bože náš, prosíme Ťa zachovaj nám bohatstvo viery, stálosť a oddanosť Tebe navždy svätému. Amen.     

                                                                                 Ez 37; Jn 18: 28 – 32

Prorok je vedený Duchom Božím k nádhernému proroctvu, v ktorom je nádej. Hospodin mu ukazuje údolie suchých kostí. Aj tie majú počuť prorocké slovo života. Kostí je veľké množstvo. Ožijú, aj keď je to pre človeka nemožné, čo i len si také niečo predstaviť. Suchami kosťami je neverný Boží ľud. Ten bude vzkriesený, obnovený Hospodinom. On otvorí hroby, zachráni mŕtvych. Celé kráľovstvo sa rozdelilo na dve časti. Nastala nejednota. Ezechiel má rozšíriť novú radostnú správu, všetci budú jedno v ruke Hospodinovej. Na to už teraz pripravuje ľud prorok. Budúcnosť má jedno kráľovstvo. Kráľom bude Dávid, služobník Boží. V ňom bude vytúžený mier a žiadaný pokoj. Toto sú všetko znaky mesiášskeho kráľovstva, na ktoré sa pevne spoliehame. Duch to hovorí!

Duchu Boží, obživ každú našu suchotu vodou života. Daj nám ešte milostivú vlahu pre vzrast viery a duchovného oživenia. Amen.     

                                                                                 Ez 38; Jn 18: 33 – 40

Hospodin vyhlasuje cez proroka boj Gógovi, ale na druhej strane sa vydáva zasľúbenie pre Izrael. Góg môže byť nepriateľský kráľ alebo Babylon. Je to akoby podsvetie, zlé sily, ktoré povstávajú proti Božiemu ľudu a tým aj proti samotnému Hospodinovi. Nastáva príprava na významný boj, keď sa spojí a zhromaždi veľké vojsko. Proti Izraelu sa stavia presila, Hospodin toto dovolí, ale príde obrat. On vzplanie spravodlivým hnevom, On už dopredu rozhodol! Nastane čas, že nepriatelia sami seba budú hubiť a ničiť. Prišli zabíjať a lúpiť. Pánom celého boja je však najmocnejší bojovník, Hospodin. Pohanský spôsob  je dopredu porazený. Izrael má výnimočného spojenca, ten ich vždy ochráni a nevydá ich skaze. Dôveruj vo všetkom Hospodinovi, zachová ťa, zachráni.

Priznávame sa svätý Bože k našim slabostiam, nerestiam a hriechom. Zmiluj sa nad nami vo všetkom, aby sme nepohynuli na bludných cestách tohto sveta. Pomôž sa báť Teba viac ako ľudí, uvádzaj do večnosti celé naše srdce. Amen.       

                                                                                 Ez 39; Jn 19: 1 – 16a

Všetko čo predošlá prorocká kapitola knihy proroka Ezechiela ohlásila, sa tiež plní. Proti Gógovi je samotný Hospodin! A On je proti všetkým nepriateľom Jeho plánov, sľubov. My bratia a sestry máme v Ňom mocného spojenca. To na čo sa spoliehali gógovci, na svoje božstvá, zlyháva, pred Hospodinom nič z toho nemôže obstáť. Obyvatelia Izraela triumfujú, lebo tak povedal prorok. Gógovi je korisťou porážka a hrob. Sláva Hospodinova sa nielen týmto ďalej rozširuje. Prorok zvoláva vtákov, zvieratá, aby mali obetnú hostinu z veľkého množstva nepriateľských mŕtvol. Prebieha Boží súd, skaza nad zlým Gógom. V závere kapitoly čítame o vyliatí Ducha na Izrael, čo je veľkou milosťou pre celý Izrael. Niekdajšie zajatie sa tak  mení na návrat, svätú vieru v Hospodina.

Hospodine, vylievaj na nás svojho Ducha. Posilni našu oddanosť Tebe. Spájaj nás v jeden ľud pod kráľom Kristom. Amen.    

                                                                    Ez 40,1 – 27; Jn 19: 16b – 30

Od úvodu štyridsiatej kapitoly začína veľkolepý opis nového chrámu. Prorok Ezechiel ho jasne vidí. Je prenesený do izraelskej krajiny, ukazuje sa mu div nového chrámu, ktorý ma prorok ďalej zvestovať. Vidí hradby okolo chrámu, bránu, ktorá je neobvykle vystavaná. Touto bránou vstupuje prorok do prvého chrámového nádvoria pre ľud. Prorok prináša údaje o bránach, v ktorých boli komory, teda pripravené priestory pre významných ľudí. Architektom nového chrámu, jeho nádvoria a brány, je Hospodin. Musíme si uvedomiť, že znenie proroctva o novom chráme prináša veľkú nádej pre Izrael. Na chrám sa viazal celý bohoslužobný život. Aj keď bol chrám v troskách, predsa povstane lebo tak hovorí Boží prorok. Tým sa posilnime aj v súčasnosti, sme Jeho chrámom.

Prosíme Ťa vyvýšený Hospodine, ktorý staviaš celú našu budúcnosť, zmiluj sa a uveď nás na sväté miesta. Prijmi nás láskavo do Tvojho lona. Amen.   

                                                                    Ez 40,28 – 49; Jn 19: 31 – 42

Prorok Ezechiel prechádza cez nádherné brány, ktoré sa mu otvárajú. Môže obdivovať nádheru nového chrámu, a to ešte je len v bránach. Zatiaľ vstupuje do videných priestorov, môžeme to spolu s ním pozorovať. Je tu ďalší nový poznatok pre našu vieru. Tie isté rozmery, to je stabilita, ktorú nám Hospodin pripravuje. Jeho konštrukcia dokonalosti! Ďalej je tu videnie obetných stolov, vyhradených miest pre kňazov. V chráme nechýbajú kňazi, ich povinnosťou sú obete, neustála bohoslužba. Hospodin pripravuje chrám, aby mu Jeho ľudia v ňom prinášali obete. Ezechiel vidí nový život, centrom je chrám. V ňom sa nachádza Boží plán. Majme v zvláštnej pozornosti naše chrámy, ktoré účinne zobrazujú chrám Božej lásky, Božej prítomnosti medzi nami. Jeho láska trvá.

Aké milé sú Tvoje príbytky, ó Hospodine! Naša duša túži po Tebe, prahne po neskonalej Tvojej milosti. Tebe patrí večné Haleluja. Amen.        

27. január, streda     Iz 39; Mt 6: 5 – 15

Evanjelium podľa Matúša nás učí ako sa máme modliť. Je to iste aj naša otázka. Keď sa modlíme hovoríme s Bohom, je to vážne i radostné zároveň. Modlitba je čosi vnútorné, ale ovplyvňuje navonok celý náš život. Otec vie čo potrebujeme! Nemajme obavy, že by naše potreby boli skryté pred Bohom. On pozná čo nám najviac chýba a je naklonený nám pomôcť. Modlitba Pánova je od Pána Ježiša, pamätajme na to, keď sa ju modlíme. Niekedy sme v modlení zamyslení vo svojich starostiach, pozorujme viac text modlitby, aby nás posilnil. O modlitbe Pánovej už bolo napísaných množstvo výkladov, ale ani jeden ju nemôže celú vystihnúť. Je v nej všetko čo potrebujeme, všetko čo nám Otec isto dáva. Je to modlitba každodenná, ranná či večerná. Vrúcne sa ju modlili už naši predkovia. Naučili sme sa ju v detstve a sprevádza nás celý život. Modlitba Pánova nie je viazaná na určité konkrétne miesto, je vhodná vždy a všade. Kresťan sa modlí tak, ako nám hovorí Ježiš Kristus. Podobne i koná a neváha odpúšťať. V tom je sila našej modlitby, že hovorené sa stáva skutočnosťou. Pomôž nám Pane vždy ochotne sa modliť a pracovať. Amen.  

28. január, štvrtok     Iz 40; Mt 6: 16 – 24

Do života viery patrí aj pôst, ktorý má byť pravý. Roztrhnúť si srdcia a nie šaty! Dôležité je to čo konáme v skrytosti, keď nás ľudia nevidia. Očakávame Pána, a to sa nedá v povrchnosti. V tom, že ak sa zriekneme nejakého jedla stávame sa lepšími. Konajme pokánie a stráňme sa hriechu! Odplatu pripravil Boh, ktorý skúma srdcia. Sú ľudia čo sa ženú za pokladmi. Snažia sa získať to čo niekto iný ukryl, čo nie je ich, ale môžu si to nájsť a privlastniť. Kolujú mnohé legendy o skrytých pokladoch. Stačí nájsť poklad a je postarané. Kde sú však naše srdcia? Čo je pre Teba pokladom, ktorý nechceš skrývať? Pán Ježiš hovorí o svetle, nedá sa ukryť a svieti naokolo. Ak slúžime Ježišovi máme svetlo. Ak slúžime mamone sme v tme. To jasná reč, ktorá i dnes platí. Nie je možné súčasne slúžiť dvom pánom, nemožno dlhodobo žiť rozdvojený život. Aký poklad hľadáš? Hľadáš rozumom alebo srdcom? Nič z toho čo tu vlastníme si nevezmem zo sebou. Ani najkrajšie veci si neuchovajú svoju krásu naveky. Obráťme už celú pozornosť na Ježiša Krista, teraz je ta pravá chvíľa! Drahý Pane, pomôž nám v našom pokání objavovať večnosť. Amen.      

29. január, piatok     Iz 41; Mt 6: 25 – 34

Pán Ježiš má čo povedať do každej oblasti nášho života. Je nad tým, je Pánom všetkého. Pravda je, že sme obkolesení denne starosťami. Pridáva nám ich celé naše okolie, rodina, práca. Hovorievame, že iba blázon nemá starosti. Položme si otázku, či naše problémy a potreby aj sami dokážeme vyriešiť, naplniť? Kto je taký, že so všetkým  si pomôže? Pán Ježiš nás učí, aby sme sa vždy pozerali okolo seba. Inšpirujme sa tým, že Otec sa stará aj o najmenšie maličkosti, tým skôr o veľké veci. Dajme to čo prežívame Otcovi! Dobré jedlo a pekné šaty ešte nie je to najviac. Nestávajme sa mamonármi pozemských vymožeností, na nás čaká oveľa viac bohatstva. Sami si nič nezmeníme, ničím nepohneme. Prvé pre nás je kráľovstvo Božie, ostatné príde samo, teda od Otca. Pán Ježiš uvádza, že pohania hľadajú terajšie zabezpečenie. Nie sem im niekedy podobní? Ak sa rozhliadneme vidíme mnoho ľudskej chvály, pýchy. Chýba i nám mnoho krát detinské poddanie sa nebeskému Otcovi, povedať si bude ako bude. Otec sa postará! Otče nebeský, prosíme o tvoju pomoc v každom našom úpadku. Pozdvihni nám naše srdcia k nebu, kde je všetko. Amen.   

30. január, sobota     Iz 42; Mt 7: 1 – 5

Koľkokrát posudzujeme druhých? Hľadáme si na to svoje dôvody, my sme lepší ako ostatní. Čo nás učí Pán Ježiš?  Nesúďte! On hovorí aj o dnešných narušených vzťahoch. Tie sú možno naštrbené medzi manželmi, deťmi a rodičmi, spolupracovníkmi, susedmi, ale aj medzi kresťanmi. Pán Ježiš nás vedie k seba skúmaniu. Často a radi sa zamýšľame nad inými, vidíme ich chyby. Musíme však začať sami od seba! Vždy sa dá niečo napraviť, zmeniť k lepšiemu. V našom slovníku už chýba : „ Prepáč, odpusť “. Skôr povieme : „ To ty si príčina“. Uvedomme si, že stále sudcom je Boh, jedine On. Odsúdil v golgotskom kríži Kristovom všetko zlo. Zlo, ktoré i dnes nás straší a zastrája sa, je už odsúdené. Nesúďme, aby nesúdili raz aj nás. V Kristovi je nám odpustené, prijmime si za svoj Jeho neutíchajúci príklad. Naše vlastné oko je zakalené ak posudzujeme bratov. Ježiš varuje pred pretvárkou, pokrytectvom. Potrebujeme stále viac lásky preukazovať okolo seba. Hodnoťme iných ľudí bez predsudkov. Vyhnime sa predčasným a nenáležitým súdom. Omnoho ťažšie je začať od seba, odsúdiť vlastnú vinu. Drahý Ježišu, uč nás zachovať si vo všetkom vieru a poslušnosť Tvojim svätým príkazom. Amen.               

31. január, nedeľa     Iz 43; Mt 7: 6 – 11

Všetci potrebujeme, aby nás Božie slovo napomínalo lebo má pre nás vždy uzdravujúci účinok. Pán Ježiš zdôrazňuje zachovať si to čo je vzácne, svätosť. Teda vieru, nádej a lásku. Veriaci kresťania sú svätí! Nie s každým sa dá o viere rozprávať, vyvoláva to možno u niekoho i zlosť a odpor. Za všetkých sa máme modliť, aby uverili. Pán Ježiš jasne hovorí, že kto prosí dostane, kto hľadá nájde, kto klope otvorí sa mu. Majme to stále na pamäti pri našich modlitbách, verme tomu a radujme sa z Božej pravdy. Ježiš vyslovuje veľké veci. Má zmysel sa modliť, hľadať, klopať na Božie srdce. My nezabúdajme prosiť, ale aj za všetko ďakovať. Ako tu hovorí Pán Ježiš, sme Božie deti a to je naša veľká výsada, naše nádherné postavenie. Otec nám skoro môže dať to o čo ho prosíme. On nie je otčim, ale Otec, ktorého Ježiš zjavil. Myslíme si, že jeho dary sú povinné. Musí nás zabezpečiť. Všetko čo nám Otec dáva je z Jeho večnej lásky, ktorú my nevieme opätovať. Nevlastníme nič bez Otcovej lásky! On prideľuje dobré dary. Nezneužívajme, ale ani nijako nepodceňujme Jeho svätú dobrotu. Ďakujeme Ti svätý Otče, že všade živíš nás a strážiš. Amen.           

1. február, pondelok     Iz 44; Mt 7: 12 – 20

Bratia a sestry, zamýšľame sa často a dôkladne nad tým čo robíme? My všetci chceme, ale aj si vyžadujeme, aby sa s nami vždy zaobchádzalo čo najlepšie. Slušne, citlivo, spravodlivo, nápomocne a ústretovo. Zákon a proroci nás učia zachovávať vieru v každodennom živote. Doma, na pracoviskách, na uliciach. Verejne aj súkromne, navonok i skryto. Musíme vchádzať len tesnou bránou! Ľudská predstava je možno iná, pre nás je lepšia brána priestranná. Veď aj v živote potrebuje toľko priestoru. Vieme sa oň pobiť, dokážeme zabojovať na všetkých frontoch, aby sme sa ničím neobmedzovali. Tesná brána predpisuje pokoru, sklonenie sa pred Pánom. V jeruzalemských hradbách boli kedysi také malé tesné brány cez ktoré sa dalo prejsť len so sebazaprením, nepohodlne. Cesta viery nebýva bez prekážok, je ako na úzkej ceste, kde nebýva vždy plno. Medzi nás chodia falošní proroci, dávajú falošnú nádej. Sú ako vlci, ktorí len obchádzajú, striehnu na vhodnú príležitosť. Zaútočia nečakane a zákerne, keď zacítia svoj úspech. Nás kresťanov je možné spoznať po ovocí, podľa toho čo vydávame. Prosíme  drahý Pane o pomoc pri vchádzaní tesnou bránou. Amen.            

2. február, utorok     Iz 45; Mt 7: 21 – 29

Pán znamená majiteľ, rozhodujúci vlastník niečoho. Nie každý kto oslovuje Ježiša Pane, vojde do Jeho kráľovstva. Dôležité a prvoradé je plniť vôľu Otca. Je to najlepšie pre nás žiť v poslušnosti pred nebeským Otcom. Vieme sami ako ťažko sa plní vôľa Božia. Presadzujú sa v nás len s problémami želania a príkazy Otca. Nesmieme páchať v nijakom prípade neprávosť. My môžeme  navonok zbožne rozprávať, ale to nestačí. Musíme stavať svoj život na Božom slove. Len tak sa dá postaviť dom – rodina, domácnosť, budúcnosť. Až skúška ukáže trvácnosť a stálosť. Preverí či staviame celkom na Bohu. Dajme sa poučiť a viesť Božím slovom. Zachráni nás a zvíťazíme! Ježiš aj sa prihovára aj k nám zo svojho vrchu, z vrchu spasenia. On je zvrchovaný vládca a stále je Pánom, v každej našej životnej situácii. Nezabúdajme na moc vykupujúcej lásky. Ježiš nás divotvorne učí stále. Či necítiť i dnes energiu a silu z Jeho slova? Drahý Ježišu, i dnes Ti chceme len zo srdca povedať Pane. Vysloviť tak neutíchajúcu túžbu prebývania v nebeskom kráľovstve. Zľutuj sa nad nami ak ešte niečo staviame na piesku. Ty požehnaj i tento deň výstavby života. Amen.       

3. február, streda     Iz 46; Mt 8: 1 – 4

Malomocenstvo je smrteľná choroba. Nemocný je v nej vylúčený na okraj spoločnosti. Všetko stráca zmysel, nevidieť východisko. Jeden malomocný prišiel za Ježišom, klania sa mu a oslovuje Ho. Nebol čistý, podľa vtedajších zvykov je nemocný znečistený. Je iný ako ostatní, ale prišiel k Pánovi. Ježiš sa ho dotkol, to zmenilo už navždy jeho život. Vidíme čo všetko Ježiš môže. On je nad tým čo nám spôsobuje smrť. Je nadobro už víťazom a je pri nás. Tu sa ešte nemá hovoriť o Jeho moci, uzdravený malomocný sa má podľa vtedajších poriadkov ukázať kňazovi. Musí priniesť predpísanú obeť, 3 M 14. Pán Ježiš je lekárom, ktorý lieči smrteľné zranenia našej prirodzenosti.  Dokonale nás očisťuje Jeho preliata krv na golgotskom kríži. Čítame, že z početného zástupu nasledovníkov Ježiša vyniká malomocný, oslovuje Ježiša Pane. To musí byť aj naša cesta, povedať Ježišovi si môj Pán. Drahý Pane Ježišu, prosíme o Tvoju pomoc v našich nemociach, ktoré sami znášame alebo v nemociach našich blížnych. Uč nás vždy Ti dôverovať a zachovať Ti vernosť. Prosíme vysloboď nás z každej slabosti a pomôž v zápasoch. Ty nám očisťuj dušu i telo. Amen.            

4. február, štvrtok     Iz 47; Mt 8: 5 – 13

V meste Kafarnaum sa diali veľké veci lebo je tam Ježiš. Prichádza k Nemu stotník s nezvyčajnou prosbou, má nemocného sluhu. Záleží mu na ňom, má túžbu, aby bol sluha uzdravený. Nadriadený tu prosí za podriadeného. Pán za sluhu! Ježiš u stotníka nachádza vieru. Našiel by ju aj u nás? Každé Ježišovo slovo je mocné. Platí to pre Kafarnaum, pre všetky mestá, obce, samoty. Pre človeka dneška ponoreného do zhonu a starostí. Majme vieru tak ako stotník! Dbajme za každých okolnosti na Ježišovo slovo. Pri zázraku uzdravenia znie spomienka na zasľúbenie dané Abrahámovi, ktoré má svoje opodstatnenie práve v Ježišovi. K stolu nebeského kráľovstva zavítajú mnohí, zo všetkých končín zeme. Tí, ktorí odmietajú Ježiša ostávajú vonku. Tmu, plač a škrípanie zubov poznávame ako sprievodný znak beznádeje aj na iných biblických miestach. Iste by sa nám to nepáčilo ak by sme čo i len na chvíľu ostali vonku v tme. Stotníkov sluha bol uzdravený aj pre naše posilnenie ak sme nemocní. Nepozerajme na nikoho povýšenecky, nepohŕdajme človekom. Prosíme Bože za všetkých nemocných, aby prichádzali a boli nesení k Ježišovi. Amen.           

5. február, piatok     Iz 48; Mt 8: 14 – 27

V Petrovom dome je vzácna návšteva. Ježiš chodil do domov, do rodín. Jeho prítomnosť prinášala a vždy prináša milosť Božiu. Petrová testiná má horúčku. Pán Ježiš sa len dotkol jej ruky a horúčka prestala. Čo by na to dnes povedal študovaný lekár ? Uzdravená vstala a posluhovala. Bola okamžite uzdravená, bez čakania. Ježiš sa jej dotkol a to je iskra jej nového budúceho stavu. Ježiš vie čo má robiť , kedy a ako zasiahnuť. Navečer k Nemu prinášajú mnohých nemocných, všetkých uzdravil. V Ňom sa plne dokazuje a napĺňa prorocké slovo: „ On vzal na seba naše neduhy a niesol naše nemoci“. Tak v minulosti hovoril o Ježišovi prorok Izaiáš. Uvedomujeme si, že naša nemoc, naša slabosť je premožená Ježišom? Vzal na seba čo je naše. Berie si nás s celou ťarchou nášho hriešneho života. Spamätajme sa a poďme za Ním už dnes! V Ňom je naplnený Zákon a proroci. Nemoc tak nie je len naša, ale i Jeho. Prorok Izaiáš nám dáva živú nádej života v Kristovi. Petrov dom sa stal priestorom na plné platné uskutočňovanie Božieho proroctva. Nasledujem Ježiša cez všetky prekážky, hoci sa búri more a zdá sa nám, že hynieme. On má v moc. Amen.

6. február, sobota     Iz 49; Mt 8: 28 – 34

Pán Ježiš sa nie raz stretával s ľuďmi, ktorí pôsobili odpudzujúcu priam strašidelne. Na ceste stáli pred Ním dvaja posadli. Prebývali v hroboch a boli zúriví. Obidvaja boli v zajatí, odlúčení od sveta. Od démonov ich vyslobodil až Ježiš. Ich démoni na príkaz Ježišov vošli do svíň, ktoré sa zrútili do mora. Tu je demonštrovaná moc Pánova, perspektíva spásy a zatratenie toho čo je zlé. Démoni ovládajúci dvoch ľudí sú nasmerovaní do hlbín, kde aj patria. Tu pastieri vyrozprávali všetko čo videli v meste, kde už Ježiša nechcú prijať. Oni ho prosia, aby odišiel. Pozorujeme rozličné postoje ľudí, Ježišova moc vyvolá nepochopiteľné odmietnutie vstupu do mesta. On, ktorý sa mal stať čestným hosťom je odmietnutý. Museli by nastať zmeny, nové spôsoby a nový život. My tiež máme svojich démonov, z ktorých nás dokáže oslobodiť len Pán Ježiš. Niekedy sa nechceme poddať Božej pravde. Sme ešte strnulí a príliš zabývaní v starých spôsoboch. Lepšie je nám po starom a nedbáme príliš na Spasiteľa. Svätý Pane, prosíme zmocni sa nás na každom mieste nášho života. Nenechaj nás v hroboch, v tom čo nás väzní. Príď Pane a Ty zachráň svoj ľud. Amen.               

7. február, nedeľa     Iz 50; Mt 9: 1 – 8

Porazený je pre Ježiša Božím dieťaťom, synom. K Ježišovi ho len priniesli na nosidlách, ale domov odišiel sám. Ježiš mu povedal, aby dúfal, odpúšťajú sa mu hriechy. Zákonníkom sa to nepáčilo, ale ich zmýšľanie neostalo skryté. Do stretu sa dostáva ich myslenie s Ježišovým poslaním. On je Syn človeka! On dokáže  odpustiť hriechy. Uzdravenie porazeného je tu spojené s odpustením. Pán Ježiš nás uzdravuje pre večný život. Hriechy, ktoré nám podlamujú nohy dokáže odstrániť. Prinášajme k Nemu v modlitbách naše nemohúcnosti, biedu hriešneho života. Verme Mu hoci nás možno iní od toho odrádzajú. Reakcia zástupov je, že sa zľakli a následne zvelebovali Boha. Ježiš je ten, ktorému je daná všetka moc na nebi i na zemi. Tak ho máme v pokore a bázni oslavovať. Jeho slovo nás vyzýva vstávať a chodiť vierou. V Ňom máme podporu, istotu. Ježiš je Synom človeka, stal sa nástrojom Otcovej vôle. Je záchrancom ľudí čo sú stratení, zrazení nemocou alebo akýmkoľvek nedostatkom. Nebráni ľuďom v prístupe, naopak, pozýva Ťa. Milostivý Synu človeka, prosíme o Tvoju silu pre nás v nemociach, odkázanostiach, nebezpečenstvách a zápasoch. Amen.

Iz 38; Mt 6: 1 – 4

Náš Pán nás dôrazne varuje pred pretvárkou a pred každou povrchnosťou. My sa radi pred ľuďmi nejako prezentujeme, preukazujeme, že sme spoľahliví. Pre život viery platia už iné zásady ako pre život svetský. V prvom rade sa naša zbožnosť preukazuje pred Bohom, v úprimnosti a v pokore. Otec v nebesiach nás vo všetkom pozoruje, On pozná naše srdcia. Z nebies má na nás všetkých ten najlepší výhľad! Pred Ním neskryjeme hriech a nijakú našu neposlušnosť. Kedysi sa okato verejne prejavovala zbožnosť a skutky, ktoré však nezriedka boli zatienené  snahou o uznanie od ľudí. Možno i dnes sa radi pochválime. Musíme obetovať svoje dary podľa Ježišových slov, len úprimne a zo srdca. V našich zboroch máme rôzne príležitosti k ofere, je to súčasť bohoslužobného života. Naše kostoly a fary sú prevažne postavené a rekonštruované z ofier. Ofery majú aj ďalší význam a zameranie. Nedá sa však podľa výšky ofery zhodnotiť kto je aký kresťan. To je už vec Otca, On odplatí každému. Keď my oferujeme, nie je to z nášho. Božie dávame Bohu! Najmocnejší Bože, pomôž nám prinášať  úprimné a vďačné dary, našim zborom a ľuďom v núdzi. Amen. 

Modlitba pred kázňou

    Všemohúci Bože, predstupujeme pred Teba, vytvor v nás kajúce srdce. Daj nám vyznať naše slabosti, v ktorých sa umárame. Pred Tvojim svätým trónom sa túžime a chceme zriekať hriechu. Nastúpiť cestu svätého života živej viery. Prosíme, pomáhaj nám v tom. Utvrdzuj v našich srdciach predsavzatia služby Tebe, živému Bohu. Zo sveta sme často zmetení, znepokojení, strápení. Prosíme Ťa Bože náš, pomôž svojmu ľudu. Pozdvihni našu myseľ k Tvojim výšinám slávy a moci. Daj nám zbožné zmýšľanie a zvažovanie. Vyznávame naše slabosti, že sa často odvraciame od Teba. Nie sme stáli a dosť vytrvalí. Mnohokrát uprednostňujeme vlastný blahobyt. Priznávame, že sme zhrešili proti nebu a proti Tebe. Rozmrhali sme to, čo sme mali navždy uchovať. Odpusť nám svätý Bože, lebo nevieme čo činíme. Sme neláskaví, nespravodliví, nenávistní. Podceňujeme a znevažujeme Tvoju dobrotu. Máli sa nám to čo máme. Chceme žiť len podľa seba. Hľadáme predovšetkým vlastné rozmary a záľuby.

     Prosíme Ťa svätý Bože, usmerňuj nás z hriechu na cestu pokánia. Láskavo odpusť naše previnenia. Nehnevaj sa priveľmi na nás, netrestaj našu neposlušnosť. Posilni nás Tvojim slovom, povzbudzuj vo viere mdlých a nespoľahlivých. Nech nám všetko pripomína, že trpel za nás Spasiteľ Ježiš Kristus. Daj, aby sme stále dúfali a žili v nádeji. Prosíme, v mene Pána Ježiša Krista o čisté srdce a ducha priameho. Prosíme za rozmnoženie a upevnenie viery. Tvoja vyvýšená moc nám je iste blízko, daj nám poznanie Tvojej lásky a Tvojho pozvania. Amen.      

Kázeň    

L: 2 Kor 5, 1 - 10 

T: 1 M 1, 26 – 27 

„ Potom riekol Boh: Učiňme človeka na svoj obraz, podľa našej podoby, aby panoval nad morskými rybami, nad nebeským vtáctvom, nad dobytkom, nad všetkou poľnou zverou a nad všetkými plazmi, čo sa plazia po zemi. Tak stvoril Boh človeka na svoj obraz; na Boží obraz ho stvoril; ako muža a ženu ich stvoril.“ 

     Boh stvoril človeka. V Písme čítame dôležité slová, že Boh stvoril človeka na svoj obraz. Už to je pozdvihnutie človeka, vyznamenanie a predurčenie. Boh Trojjediný stvoril človeka, aby bol Jeho obrazom. Človek je tak výnimočne a slávne stvorený. Nesie dôstojnosť a vznešenosť Božieho obrazu. Každý človek má tak hodnotu, život každého človeka má zmysel a cieľ. Nie sme sami svoji.

    Boh tvorí, Jeho Slovo vzbudilo život z prachu. Boh sa sklonil v láske až k nám, vdýchol nám život. Vdýchnutie života nastálo znamená, že nás Boh miluje. On chce, aby sme žili a nie živorili v hriechu. Boh je veľkorysí a mnohonásobne štedrý. Nový zákon v Božej láske pokračuje, Boh sa sklonil k človeku v Ježišovi Kristovi.

Jn 1, 14 „ A to Slovo stalo sa telom, prebývalo medzi nami, a my sme hľadeli na Jeho slávu ako na slávu jednorodeného od Otca, bolo plné milosti a pravdy.“

     Človek, prach, je vzatý zo zeme a zase sa do nej vracia. Pritom všetkom si uvedomujeme, že človeku je dané vedieť  o Stvoriteľovi. Na rozdiel od ostatného stvorenstva je človek stvorený na obraz Boží! Práve človek môže žiť s Bohom v obecenstve, zostať s ním vo viere, modlitbe. Samotný obraz vyjadruje blízkosť a zároveň odlišnosť od originálu. Obraz je iný ako je predloha, vzor. V konečnom dôsledku to človeka neponižuje, naopak. V našom srdci musí znieť to biblické ja som prach a Ty si večný Boh. Človek sa nemôže predsa rovnať s Bohom. Obraz, podobnosť je život. Život časný, večný. Rovnať sa Bohu je trúfalé, neslušné, nadmieru pyšné. Popri tom si môžeme spomenúť na pokušiteľa, had zviedol Adama a Evu. Tvrdil im, budete ako Boh. Presvedčil ich, zviedol ich, pripravil im pascu. Pokušiteľ ich oklamal, stále klame lebo niet v ňom pravdy. Človek sa nikdy v ničom nemôže rovnať s Bohom.

     Dokonalým obrazom božím je Ježiš Kristus. On spĺňa všetky nároky, je pravým Božím Synom! 

Kol 1,15 „ On je obrazom neviditeľného Boha, prvorodený pred všetkým stvorením.“ Pán Ježiš Kristus pre nás zobrazil Božiu lásku. Uskutočnil pokoj v preliatej krvi na kríži. V Ňom máme my hriešnici zmierenie s Bohom. Aj my sa teda podpíšme svojou poslušnosťou pod túto Božiu pravdu. Boh na nás pamätá, miluje nás, hoci sme prach. Preukazuje nám povýšenie, slobodu Božích detí. Sme pozdvihnutí z ničoty do slávy. Našim budúcim údelom nie je prach, rozptýlenie. Veď Božie slovo jasne zvýrazňuje – môj Vykupiteľ žije. Vieme a poznávame, že sme hriešnici. Prach nám oznamuje, vyjavuje a potvrdzuje náš skutočný stav. Prach si a v prach sa obrátiš! Toto visí nad každým človekom. Uvedomujeme si vlastnú bezmocnosť? Ľudská snaha o bohorovnosť nemá nijaký úspech a význam. My sa musíme pred Božou vôľou len skloniť. Význam má pokora a prijatie skutočnosti. Tá nesie viac významov. My bezvýznamní sme vykúpení Božou milosťou. To je naša radosť !

Človek panuje nad morskými rybami, nad nebeským vtáctvom, nad dobytkom, nad všetkou poľnou zverou a nad všetkými plazmi, čo sa plazia po zemi. Tu sa uvádza panovanie človeka, človek je viac ako zviera. Tak sa máme chovať a tak sa máme držať. Hoci dnes často viac súcitíme zo zvieraťom, ako s človekom.  Zaiste panovanie znamená aj zodpovednosť, rozumnú ochranu. Nesmieme týrať ani ľudí, ani zvieratá. Nesmieme panovať hrubou silou, ale láskou. Boh stvoril človeka z mandátom starostlivosti o prírodu.

     Boh stvoril človeka na svoj obraz, ako muža a ženu. Medzi mužom a ženou nie je nijaký rozdiel, aj muž a aj žena, sú na Boží obraz. Pred Bohom je muž a žena v rovnakej pozícii. Pred Bohom je muž na tom rovnako ako žena. Tu je vlastne zapísané najstaršie učenie o rovnoprávnosti muža a ženy. V Božej vôli má preto veľký význam manželstvo. V manželstve muža dotvára žena, a naopak muž dotvára ženu. Spolu sú človekom. Manželstvo muža a ženy je v Božom úrade. Človek ako muž a žena znamená plnosť, napĺňanie Božieho poslania. Človek, manželstvo, muž a žena, zodpovedá vôli Božej. Muž a žena majú osobité poslanie. Muž a žena majú jedno spoločné pomenovanie.

1 M 5, 1 – 2 „ Toto je zoznam Adamových pokolení: Keď Boh stvoril človeka, učinil ho na Božiu podobu. Ako muža a ženu ich stvoril, keď ich požehnal, v deň ich stvorenia dal im meno človek. Keď mal Adam stotridsať rokov, splodil syna sebe podobného na svoj obraz a dal mu meno Šét.“

     Človek, muž a žena, má pri sebe niekoho, koho môže milovať. Vo vzťahu muža a ženy sa prejavuje láska. Tak poznávame a nesieme aj lásku Božiu. Láska medzi mužom a ženou rozvíja lásku k Bohu. Manželstvo, život človeka má byť odpoveďou na lásku Stvoriteľa. Prečo žijeme? Sme stvorení Bohom! Boh má na nás otcovský nárok, ktorý si uplatňuje. Pred Ním sa nikde neukryjeme. K Nemu musíme smerovať! Bože, učiň si z nás poslušné nástroje v Tvojej dielni. Amen. 

Modlitba po kázni  

     Všemohúci Bože! Počuli sme ako mocne a neohrozene vykonávaš svoje plány. Slovom tvoríš a oživuješ. Dávaš nám vzácnu podobnosť k Tvojmu obrazu. Ako muž a žena sme stvorení na Boží obraz. Je to pre nás veľká milosť a cielenie nášho života. Žijeme odniekiaľ niekam. Od Teba k Tebe, Bože náš. Sme Ti vďační, že nás ozdobuješ krásou života. Nádherou bytia v Tvojej ruke. Teší nás Tvoja mnohostranná starostlivosť. Posilňuj nás naďalej duchovne a telesne prežívať vzácnosť Tvojho obrazu. Vymkni z našich sŕdc prázdnotu a márnomyseľnosť. Odpusť vedomé a nevedomé napáchané previnenia. Poškuľovanie po hriešnych cestách. Pomáhaj nám plniť Tvoje príkazy aj vtedy, keď je to ťažké. Pomáhaj životom znázorňovať a spodobovať Tvoju lásku k nám. Chráň mnohoročné manželstvá, aj tie ktoré sú na začiatku. Vštepuj láskavosť a úctu medzi mužov a ženy. Pomôž Bože, nasledovať spasiteľní príklad Kristov. Nikdy nezabúdať na Tvoju stelesnenú lásku, aby hriech nerozvracal náš život. Premieňaj všetky márnivé prúdy nášho myslenia na  bohabojnosť. Človek je stvorený z prachu zeme, tvoriacou láskou. V tom je zaznačená naša minulosť, prítomnosť a očakávaná budúcnosť. Platí pre nás, že sme pominuteľní, ale to nie je všetko. Musíme žiť v porozumení, vo vzájomnej láske. Byť si ústretoví a iných pokladať za hodnejších od seba. Je to pričasto nad naše sily. Nechováme sa vždy tak, ako sa majú chovať kresťania. Preto prosíme svätý Bože o Tvoje milostivé vedenie. O zohľadňovanie toho, čo máme od Teba v každodenných zápasoch a skúsenostiach. Prosíme Ty, večný vovádzaj nás do plnosti života s Tebou.       Amen.                

Zbierka kázni 

Modlitba pred kázňou 

     Milostivý svätý Bože! Máme dôverovať Tvojmu slovu a neunášať sa márnosťou. Máme si uvedomiť, že sme v bezpečí, pretože si to zasľúbil. Ty máš s nami lepší plán ako máme my sami. Ty Bože, nám odpovedáš tak, ako je to pre nás najlepšie. Vstupuješ do našich temnôt a ukazuješ nám Tvoje svetlo. Vedieš nás k poznaniu Tvojho spasenia. Preto už teraz sa máme venovať zasľúbenej budúcnosti. Vyznávame, že zatiaľ mnohým veciam o zajtrajšku nerozumieme. Mnohé nevieme a sami si nedokážeme všetko usporiadať a vysvetliť. Ty Bože náš, ukazuješ, kto drží našu budúcnosť. Môžeme už dnes kráčať v ústrety večnosti. Preto i dnes je našou túžbou prosiť o rýdzosť a čistotu srdca viery. Prosíme o rozhodnosť vyhýbať sa zlým rozhodnutiam. My nevieme kedy sa čo stane. Dopredu nevieme o láske ani o nenávisti. Získavame však nový pohľad viery. Sme vo všetkom závislí od Tvojej sily. Prosíme zachráň nás pre večný život. Odstraňuj skameneliny v našich srdciach, obruče hriechu z našich myslí. Veď nás zelené pažite a k tichým vodám Tvojho slova. Prosíme snímaj z nás bremená, ktoré i dnes Ti chceme vyjadriť. Zmiluj sa nad nami Bože náš, udeľ nám pokorné srdce a kajúcu myseľ. Prosíme o Tvoje požehnanie pre naše životy, pre našu vieru. ´Tebe Bože, buď sláva na večné veky! Amen.    

Kázeň 

L: Ž 70 

T: Mt 14, 26 – 27 

„ Keď Ho učeníci videli chodiť po mori, predesili sa a zvolali: To je prízrak! A od strachu kričali. Ježiš však hneď prehovoril k ním: Vzmužte sa, ja som, nebojte sa!“ 

     Pozorujeme Ježišových učeníkov, sú v zložitej situácii. Pozorujme aj seba v zložitých situáciách! Čo sa stalo s učeníkmi? S učeníkmi lomcuje strach. Zviera ich neistota, ktorá u nich vyvoláva obavu o život. Učeníci sa očividne boja smrti, nedivíme sa im. Sú predsa v ohrození, ich život je v nebezpečenstve. Koľkokrát i nám išlo o život? Čo bolo v našich srdciach? Učeníkov mýli nápor vĺn, strach im odvádza pozornosť od Ježiša. Strácajú istotu, nastáva kríza.

     Všetko zlé je na niečo dobré, v krízach vznikajú riešenia. Tu sme poučení vidieť cestu von. Vidíme, že strach o život, kríza, ešte neznamená koniec. Kde je na konci zo silami človek, tam môže Boh pokračovať. Vytvoriť nový začiatok. Boh má pripravené ďalšie a ďalšie možnosti. Učeníci nevnímajú blízkosť Spasiteľa. Stále však platí, že On je blízko nás. Je i tam, kde sa potápame do vlastného strachu, kde sme ponorení do smrti. Pán Ježiš je s nami! Svet chce a usiluje sa, aby sme boli väznení strachom. Neustále priťahuje obruč strachu pred smrťou. My sme však veriaci ľudia. Práve veriaci sú obohacovaní evanjeliom. Musíme sa pozerať na Krista! V časoch pokoja aj v časoch hrozných búrok. Ináč to nejde. To je základ, aby nás strach nezmiatol. Kristus má moc, Jemu je podrobené úplne všetko. On je Kráľ a Spasiteľ!

     Ježiš smelo a isto prehovoril do strachu učeníkov, do ich bolesti. Nebojte sa, vzmužte sa a dúfajte! Bratia a sestry, kedy sa bojíme my? V akej situácii sa zvykneme báť? Pán Ježiš nepodlieha strachu, nehovorí učeníkom poďme sa spolu báť. Niet v Ňom obáv s búrky. On je zvrchovaný a má moc. Ježiš je darcom pravého života. Vieš to ?

1 Jn 5, 11 – 12   „ A toto je svedectvo, že Boh dal nám večný život, a tento život je v jeho Synovi. Kto má Syna, má život; kto nemá Syna Božieho, nemá života.“

Božie slovo nám dokladá, že Pán je blízko. On vstupuje do situácie strachujúcich sa učeníkov. Prichádza k topiacim sa. My musíme zostávať v Jeho slove, ktoré nás silno povzbudzuje.

Jn 8, 31  „ I riekol Ježiš Židom, ktorí uverili: Ak vy zostanete v mojom slove, ste v pravde moji učeníci.“

Ježiš nás i dnes zapája do spoločenstva s ním. Vstupuje do nášho znepokojenia aj do našej svojvoľnosti. Nástrojom Kristovho prítomného pôsobenia je evanjelium. Evanjelium je mocné proti každému zlu.

2 Kor 5, 17 „ Preto ak je niekto v Kristu, je nové stvorenie. Staré veci pominuli a hľa, nastali nové.“

Tam, kde zápasíme je evanjelium posilnením. Ježiš k nám prichádza v láske. Oslobodzuje a vysiela na cestu učeníkov. Hovorí aj k nám, nabáda nás k smelosti. Boj o víťazstvo evanjelia prebieha, my sme Jeho bojovníci. Máme si obliekať pancier viery a prilbu spasenia. Učeníci sa najprv strachujú, ich boj ustáva. Sú v konkrétnej skúške, ich loďka sa zmieta vo vlnách. Ježiš im pomáha. Prenášajme svetlo viery do našich otázok, keď zmieta nami neistota. Pri úlohách všedných dní, pri neočakávaných udalostiach, stále stojme na základe evanjelia. Uprostred zápasov zaváži slovo prítomného Ježiša. V moci Božej je Božie slovo vždy nová udalosť. Božím slovom, nebojácnym a rozhodným sme v obecenstve pravdy. Toto slovo je silnejšie ako búrka a dravé vlny. To slovo môže ovládať búrku. Učeníci na lodi sú vystavení súdu. Ježiš ich vyvádza z bludov sebaklamu. On odkrýva aj naše hlbiny, sklamania v ktorých sa nachádzame. V Evanjeliu sa stretávame s Jeho slovom, učeníci sa stretávajú s Jeho slovom. Ježiš odhaľuje nutnosť pravdy. S ním sa nemusíme báť. On nás sprevádza aj cez ťažké momenty života. Tu sa musíme otvárať pre Jeho príchod, Jeho slovo. Ešte máme čo na sebe zhodnocovať, posúdiť doterajšie zlyhania. Ježiš využíva búrku, aby uvádzal do pravdy, do smelosti viery. On nie klam alebo prelud. Je skutočný, chodí po mory. My ostávame v zajatí ľudských možností, protikladov. V skutočnosti len Ježiš nás môže oslobodiť. Aj keď znie blahoslavená kritická reč, ktorá odhalí naše pocity a názory. Jeho slovo vyvoláva zmenu a vedie k záchrane. Náš Pán prevratne mení situáciu a prijíma nás k sebe. I teraz počujeme to „ Ja som s vami.“ Počujeme Jeho „ pokoj vám.“ Zajatie a úzkosť sa nám zrazu premieňa na vyslobodenie. Získavame istotu Božej lásky. Vyniká práve vtedy, keď prežívame súženie. Tak máme možnosť zhodnotiť seba, svoje jednanie a viac sa upnúť na Ježiša. Ústredným obsahom evanjelia je predsa spasenie. Spasiteľ prináša do nášho porušeného života upokojenie. Ježiš prevratne všetko mení, celú udalosť premieňa Jeho prítomnosť. S ním je tu cesta nového vykúpeného života. Vo viere získavame radostnú odvahu a trpezlivosť v skúškach. Dávajme sa teda vždy viesť Jeho slovom. V klesaniach nás dvíha, s Ježišom žijeme v spoločenstve viery. On je prameňom obnovy a sily. Ježiš je náš Spasiteľ, zachraňuje nás Jeho láska. Nehľadí na naše kvality, je to úplne nezávislá a zázračná moc. Ježiš je skutočnosť, z ktorej nám plynú konkrétne výzvy k nasledovaniu. Je to smelé nabádanie, aby sme už nastálo žili novým životom. Ježiš nás ďalej príznačne posmeľuje, Jeho milosť je premieňajúca. On nám prikazuje a zdôvodňuje pravdivú lásku. Aj tu na našom biblickom mieste počujeme slovo prítomného Krista. Hovorí tvorivo do našej ľudskej existencie, neutopíme sa v hriechu. On môže utíšiť a uzdraviť. Nesie nás, dáva nám víťaziť. S ním je podivuhodný obrat k novému životu. Keď sme slabí, vtedy sme silní v ňom.  Keď prišiel za učeníkmi dokazuje preberanie našich slabostí na seba. Nesie každý náš stav. Premohol temnotu a hĺbku hriešnosti. Ježiš má ambíciu i dnes uzdravovať naše životy, naše vzťahy, nalomenú trstinu nezlomí.

     Byť učeníkom Ježiša si vyžaduje obetavosť, nezlomnú vieru vo vierolomných chvíľach. Učme sa pred Ním bázni a pokore. On je predsa Syn Boží. Prišla alebo ešte len prichádza búrka do Tvojho života? Vyznaj Pána Ježiša!  Amen. 

Modlitba po kázni 

     Drahý Pane, ďakujeme, že si prišiel za učeníkmi do ich strachu. Podobne prichádzaš k svojim učeníkom i dnes. Naša bieda nie je nezanedbateľná, ale priepastná. Veľký je náš nepokoj, rozrastá sa strachovanie. Ty si však láskavý a dobrotivý. Poznávame to aj v hrozných búrkach. K Tebe chceme prichádzať v zúfalstvách a v bojoch. V chorobách a v núdzi. Hoci nás nachádzaš v biednom postavení predsa zachraňuješ. Smrť zúri, hľadá si cestu. My sa trasieme a klesáme. Desíme sa, nie sme silní. Poddávame sa okolnostiam. Ty môžeš všetko zmeniť. Obrátiť každý stav našej úbohosti. Koľkokrát si to už dokázal! Ty si znášal údery, pľuvanie a posmech. Ponížil si sa na našu úroveň, prešiel si túto časnosť bez hriechu. Poslúcha Ťa more i vietor. Koľkokrát my nie sme poslušní Tebe. Ešte i strach nás vedie do neposlušnosti. Ďakujeme za preukázanie lásky od Teba. Za dar Tvojej prítomnosti a pokoj do každej búrky. Boli by sme zahynuli v tých vlnách, ak by si neprišiel a nezachránil nás. Ostali by sme v temnote pohanstva a malovernosti, bez zásahu evanjelia. Ďakujeme Pane, že si tu. Smieme i dnes vyznať, Ježiš je s nami po všetky dni.

    Prosíme o dary smelosti viery, o povzbudzovanie do nových oblastí bezo strachu. Obdar nás trpezlivým očakávaním, vytrvalosťou. V každom vzdialení sa nám láskavo preukáž Tvoju blízkosť. Odvráť od nás nepríjemnosti, dobrotivo odpusť naše pochybnosti. Sláva Tebe Pane, ktorý chrániš hriešnikov. Chvála Ti za nový život, ktorý búrka neschváti. Pane, voláme k Tebe o pomoc! Amen.

Kázeň na Adventnú nedeľu

KÁZEŇ – Juraj Brecko 

Lekcia: Lk 16 : 1  -13

Vzdych: Veľké a predivné sú Tvoje skutky, Pane, vševládny Bože! Spravodlivé a pravé Tvoje cesty, Kráľu národov!

Text : Lk 16,13  : Ani jeden sluha nemôže slúžiť dvom pánom. Lebo buď jedného bude nenávidieť, a druhého milovať; buď sa jedného bude pridŕžať, a druhým pohrdne. Nemôžete slúžiť Bohu aj mamone. 

Bratia  a sestry 

Bohatí ľudia si najímajú správcu, aby im spravoval majetok. Zveria mu právo nákladať s majetkom, spravovať ho. Predstavme si, že raz  si jeden nepoctivý správca  uvedomí, že jeho pán už prišiel na to, že ho s okrádal. Správca už vie, že o nejaký čas bude prespustený. Čo by ste tomu správcomi poradili ? Ako má využiť posledné dni vo svojej funkcii?

Bratia a sestry nie  je to však trochu prekvapivý úvod 1.adventnej nedele ? Ale v dnešný deň, keď vstupujeme do adventu, do doby rozjímania o návrate nášho Pána, sa  zamyslime sa nad podobenstvom o nepoctivom správcovi , ktoré začína podobnou situáciou  akou začala táto kázeň.

Tento text môžeme plným právom názvať ako adventný text, lebo v ňom votkané silné posolstvo  prípravy na  príchod Pána Ježiša Krista.  Pozrime sa teda postupne na toto podobnestvo: 

Lk 16:1 – 3:

„Povedal aj učeníkom: Bol bohatý človek, ktorý mal šafára; toho obžalovali pred ním, že mu márni majetok. 2 Zavolal si ho teda a povedal mu: Čo to počúvam o tebe? Vydaj počet zo šafárenia, lebo ďalej nemôžeš už šafáriť. 3 Tu si šafár pomyslel: Čo urobím, keďže mi pán odníma šafárstvo? Kopať nevládzem, žobrať sa hanbím.“ 

Tu sa nám vracia otázka z úvodu kázne. Čo má nepoctivý správca robiť, keď kopať nevládze a žobrať sa hanbí. Bol to „ šikovný“  človek , našiel si spôsob ako okrádať svoho pána, a jeho „šikovnosť „ mu pomohla aj teraz, vymyslel riešenie, ktoré by nás ani nenapadlo. 

Lk 16: 4  - 7

„Viem, čo urobím, aby ma prijali do svojich domov, keď stratím šafárstvo. 5 Zavolal si každého pánovho dlžníka a spýtal sa prvého: Koľko si dlžen môjmu pánovi? 6 Odpovedal: Sto mier oleja. Povedal mu: Vezmi si úpis, sadni si a chytro napíš päťdesiat. 7 Potom sa opýtal druhého: A ty koľko si dlžen? Odpovedal: Sto kórov pšenice. Povedal mu: Tu máš úpis, napíš osemdesiat.“ 

100 mier oleja   sa znížilo na 50 mier . 1 miera  predstavuje asi 40 litrov. Takže úspora  pre prvého dlžníka  je 2000 litrov oleja. Druhému dlžníkovi sa znížil dlh o 20 kórov pšenice. 1 kor  bol 360 litrov, čiže uspora pre 2. Dlžníka bola 7,2 m3 ( kubíkov) pšenice.   Niečo podobné urobil s každým dlžníkom svojho pána. Podstatne im znížil dlhy. A takto sa zabezpečil na svoju budúcnosť po prepustení zo služby správcu.  Dlžníci mu potom vrátili časť z umelo zníženého dlhu.  Nerobil to totiž z lásky  k nim, ale určite za nejakú províziu, za nejaké % zo zníženia dlhu. 

Ten správca bol špekulant do špiku kostí. Dobre sa vyznal, našiel spoločný záujem  s dlžníkmi, dohodol sa s nimi a zabezpečil si svoju budúcnosť. 

Pán Ježiš však z príkladu tohto nepoctivého správcu  vyvodil veľmi prekvapujúce poučenie: 

Lk 16:8

I pochválil pán tohto nespravodlivého šafára, že opatrne urobil, lebo synovia tohto sveta sú opatrnejší voči seberovným než synovia svetla. 

Pán Ježiš tú ukazuje na jednu vec v ktorej sú synovia tohto sveta opatrnejší, či prezieravejší ako synovia svetla.  Ale aby bolo jasné, Pán Ježiš tu určite nenavádza na nepoctvivosť. Jeho verný apoštol Pavol predsa v Bibli píše: „ Ten čo kradol, nech viacej nekradne, radšej nech pracuje a  vlastnými rukami zarába, aby mal z čoho udeliť núdznemu.  (Ef 4,28)“    Pán Ježiš nikdy nezhrešil, nenavádzal na podvod, čo by bol tiež hriech. Predsa však Pán Ježiš chce, aby si veriaci v niečom zobrali príklad z toho nepoctivného správcu.  Zastavme sa ešte na chvíľu pri tej výstižnej metafore. Synovia tohto sveta a synovia svetla.  Synovia tohto sveta sú ľudia, ktorí sa neriadia Božím poriadkom, svoju perspektívu a budúcnosť vidia iba v tomto svete. Synovia svetla sú tí, ktorí uverili v Pána Ježiša, ktorý je Svetlom sveta. Synovia svetla majú svoju budúcnosť nie v tomto svete, ale vo večnosti. A predsa sú často synovia tohto sveta opatrnejší a prezieravejší ako synovia svetla. Synovia tohto sveta sa prezieravejšie správaju voči svojej budúcnosti v tomto svete, ako synovia svetla voči svojej budúcnosti vo večnosti.   Pán Ježiš chce synov svetla s tejto neopatrnosti vyliečiť  a dáva dôležitú radu , či skôr príkaz: „Aj vám hovorím: Robte si priateľov z nespravodlivej mamony, aby, keď sa pominie, prijali vás do večných stanov. 10 Kto je verný v najmenšom, je verný aj vo veľkom; a kto je nespravodlivý v najmenšom, je nespravodlivý aj vo veľkom. 11 Keďže ste teda neboli verní v nespravodlivej mamone, kto vám zverí pravé (bohatstvo)? 12 A keď ste neboli verní v cudzom, kto vám dá, čo je vaše? 13 Ani jeden sluha nemôže slúžiť dvom pánom. Lebo buď jedného bude nenávidieť, a druhého milovať; buď sa jedného bude pridŕžať, a druhým pohrdne. Nemôžete slúžiť Bohu aj mamone.“ ( Lk 16, 9 -13) 

Veriaci človek je správca všetkého čo má. Musí však pamätať na to, že  pred Bohom nie je vlastníkom toho čo má.  Už Mojžiš pripomínal Božiemu ľudu dôležitú pravdu: „  Nehovor vo svojom srdci: Moja sila a moc mojej ruky mi zadovážila toto bohatstvo, pamätaj na Hospodina, svojho Boha, lebo On ti dáva silu získavať bohatstvo.

5 Mojž 8:17. 

Rozdiel spočíva v tom, že pred  ľuďmi sme síce vlastníkmi toho, čo máme, ale zároveň pred Bohom sme len správcami toho čo máme. On nás stvoril, On nás udržiava pri živote, on nám dáva silu. Len vďaka Nemu môžeme nadobudnúť to čo máme. Pravda lenivosť  marí potenciál človeka, keď človek premrhá talent a schopnosti, ktoré  dostal od Pána.  Keď sa usilovný človek porovnáva s nejakým lenivcom tak je v pokušení vidieť, že to čo má, je jeho zásluha. Pred Bohom je však aj on len správca, a to aj toho čo získal svojou usilovnou prácou. Aj keď človek míňa, užíva a spravuje svoj majetok mal by to pred Bohom robiť nie ako suverénny vlastník , ale ako správca, ktorý spravuje nie svoj vlastný majetok, ale majetok, ktorý patrí Bohu. 

Pán Ježiš  nám hovorí, aby sme svoj majetok používali tak, aby sme si cez majetok získali veľa priateľov v nebi. Nepoctivý správca získal mnohých priateľov tak, že  im nepoctivo znížil dlhy. Učeníci Pána Ježiša Krista by sa mali snažiť naučiť narábať s majetkom tak, aby ich po smrti v nebi čakalo veľa priateľov : „Aj vám hovorím: Robte si priateľov z nespravodlivej mamony, aby, keď sa pominie, prijali vás do večných stanov. ( Lk 16,9) 

V jednej knihe sa nachádza výstižná ilustrácia tohto princípu. Jeden človek štedro prispel na preklad a vydanie  Jánovho evanjelia  v jazyku jedného pohanského kmeňa, ktorý predtým nemal nič  z Biblie vo svojom jazyku.  Mnohí v tomto kmeni  na základe hlásanie evanjelia , ktoré daný preklad umožnil uverili v Pána Ježiša.   Veriaci z tohto kmeňa toho, ktorý svojimi finaciami pomohol k tomu, aby oni uverili, ho v nebi s radosťou privítajú s vďačnosťou za to, že im pomohol. 

Podobne ak niekto podporuje misionára, všeti, ktorí skrze prácu tohto misionára uveria budú vďační aj tomu, kto toho misionára podporoval. 

Učeník Pána Ježiša Krista je len  správca  svojho  majetku. Netreba však zabúdať na to, že veriaci človek aj len  správca svojho času. Na Božie dielo môže oferovať aj nejakú prácu, ktorú urobíme zadarmo. 

Učeník Pána Ježiša Krista by mal byť verný správca, mal by sa postarať  seba, a svoju rodinu, ale nemal by zabúdať ani na Božie dielo. Časť svojich financií, časť svojho času by sme mali dávať na Božie dielo. Starozákonný Boží ľud bol vedený k tomu  k tomu, aby desatinu svojich príjmov dával Bohu. Pán Boh sľúbil svojmu  ľudu, že túto desatinu im vynahradí. V Novom zákone 10 –tok nie je stanovený ako pevné pravidlo. Veriaci sú však vyzývaný ku štedrosti s ochotným srdcom. Známy kazateľ John Wesley z 18. storočia hovorí vo vzťahu k financiám  o troch kľúčových zásadách:

1 Zarob, koľko môžeš – čestne, poctivo, usilovnou prácou pri dodržiavaní  Božích prikázaní , bez podvodu, s vyhradením času pre rodinu a Pána Boha.

2  Ušetri,  koľko môžeš  môžeš -  skromnosť, miernosť, striezlivosť pri zaobstaraní vecí, ktoré potrebujeme k životu

3  Rozdaj, čo môžeš   - ak človek dodrží predošlé dve zásady, tak sa vytvoria zdroje na to, aby mohol byť štedrý, a podporovať Božie dielo, misijnú a diakonickú prácu.  Existuje veľmi veľa dobrých organizácií ktoré sa na kresťankej báze snažia zmierňovať biedu a trápenie v mnohých častiach sveta. Ale aj v našej  -relatívne vyspelej krajine – je mnoho ľudí, ktorí potrebujú pomoc. Štedré srdcia kresťanov môžu šíriť evanjelium  a zmierňovať tak biedu  aj vo svete aj u nás. 

Nie je to však tak ,že by Pán Boh bol odkázaný na naše dary. Ale on chce svoje deti naučiť štedrosti, lebo On sám je štedrý. On dal veľmi veľa pre naše spasenie. Aj dnešne podobenstvo nám odkazuje, že sa cirkev  nesmie uspokojiť s tým, že opravujú a udržiavajú cirkevné budovy, ale má investovať do získavania duší pre Krista. Aby sme sa  ako synovia svetla sa starali o skutočnú budúcnosť, ktorá bude vo večnosti, aby sme tam mali mnoho priateľov. 

Pozrime sa však ešte na záverečné verše tohto podobenstva:

Lk 16,10 :Kto je verný v najmenšom, je verný aj vo veľkom; a kto je nespravodlivý v najmenšom, je nespravodlivý aj vo veľkom. 

Často počuť také vyjadrenie – ak by som mal veľa, tak by som dával veľa.  Ale to je len ilúzia. Štatistické významy  oferovania medzi kresťanmi v USA ukázali, že najvčšia časť darov nepochádza od tých najbohatších ale  prekvapujúco od strednej vrstvy.  Jednoducho ak sa človek nenaučí dávať  z mála, nebude vedieť dávať ani keď  bude mať veľa. Ide o to , aby sme boli verní  Pánovi už v malom. Je dobré ak sa už deti z darov, ktoré dostanú, alebo z prvých brigád  naučia dať časť Pánu Bohu. Aj ľudia, ktorí nepatria medzi bohatých ľudí, môžu spoločne pre vernom spravovaní svojho majetku vytvoriť podstatné hodnoty, ktoré sa môžu použiť zmysluplne pri Božom diele. 

Lk 16, 11 – 12 :„Keďže ste teda neboli verní v nespravodlivej mamone, kto vám zverí pravé (bohatstvo)? 12 A keď ste neboli verní v cudzom, kto vám dá, čo je vaše?“ 

Tieto slová nášho Pána pochopíme pomocou iného biblického  textu: Rim 8. 14 – 17 :„Lebo všetci, ktorých Duch Boží vedie, sú synovia Boží. 15 Neprijali ste predsa ducha otroctva, aby ste sa zase báli, ale prijali ste ducha synovstva, ktorým voláme: Abba, Otče! 16 A ten istý Duch spolu s naším duchom osvedčuje, že sme Božie deti. 17 Ale ak sme deti, sme aj dedičia, a to dedičia Boží a spoludedičia Kristovi, ak s Ním trpíme, aby sme s Ním boli aj oslávení.“ 

Nebeská odmena pre veriacich je tu opísaná ako dedičstvo. To je to ,čo je naše. Ale aby sme dostali to, čo je naše, podľa slov Pána Ježiša musíme byť verný v tom , čo je cudzie. A keď ste neboli verní v cudzom, kto vám dá, čo je vaše?“ ( 12 verš).  .  Cudzie to je náš majetok – lebo vlastníkom je Hospodin.  No a naše je to nebeské dedičstvo, ktoré nám  pripravuje  Hospodin. To, ako tu človek na zemi nakladá zo svojim majetkom, má dosah na večnosť.  Celé toto podobenstvo nás vedie k tomu, aby sme predovšetkým mysleli na našu skutočnú budúcnosť  a nezamerali sa celým srdcom len na ten krátky čas života tu na tejto zemi. 

Celé podobenstvo Pána Ježiš uzatvára dôraznou výzvou:

Lk 16,13  : „Ani jeden sluha nemôže slúžiť dvom pánom. Lebo buď jedného bude nenávidieť, a druhého milovať; buď sa jedného bude pridŕžať, a druhým pohrdne. Nemôžete slúžiť Bohu aj mamone.“ 

K životu  potrebujeme istý majetok. Ale majetok a peniaze nesmú ovládnuť naše srdce.  Dvom pánom sa slúžiť nedá.  Láska k Bohu musí byť nadradená nad   láskou k majetku.  Pán Boh od nás žiada štedrosť. Nie preto, aby nás ochudobnil, ale preto, aby naše srdce patrilo celé Jemu.  Štedrosť je však  v priamom rozpore s túžbou mať viac a viac majetku. Ak človeka ovláda túžba po majetku, tak nedokáže posluchnúť Pána Boha a byť štedrý. Ak srdce človeka je podriadené Bohu, taký človek potom dokáze byť štedrý a podporovať Božie dielo. Musíme si vybrať. Nedá sa slúžiť aj Bohu aj majetku. Ale ak si vyberieme službu Bohu, súčasťou ktorej štedrosť, neznamená to že sa dostaneme kvoli štedrosti na mizinu. Dávid vydal cenné svedectvo o Božom konaní: „Mladý som bol, a zostarel som, no spravodlivého nevidel som opusteného, ani jeho potomstvo žobrať chlieb.. ( Žalm 37, 25)  . Človek sa niekedy bojí, byť štedrý kvôli svojim deťom, ale Dávid si všimol jednu vec ,že potomstvo spravodlivého človeka nebude žobrať chlieb. Nebojme sa služiť Bohu celý srdcom. Nebojme sa Pána Boha pustiť na trón nášho srdca. Nedoplatíme na to. 

Záver: Dnešná kázeň nie je určená neveriacim, ale veriacim. Učeníkom Pána Ježiša Krista, aby sme sa poučili  z prezieravosti synov tohto sveta, ktorý sa  vedia pripraviť dobre na svoju budúcnosť.  Konajú často nepoctivo, ale  predsa myslia na svoju budúcnosť, ktoré je však ohraničená len týmto svetom.  Synovia svetla, veriaci v Pána Ježiša Krista nech  sa však pripravujú na inú budúcnosť. Na budúcnosť, ktorá nastane potom keď sa vráti náš Pán a Spasiteľ Pán Ježiš Kristus. Amen

Kázeň - (nájdete v časopise Kalvín č.1 Marec 2015)

Juraj Gajdošoci

Jeremiáš 18, 3–6: „Nato som vstúpil do domu hrnčiarovho. Ten práve pracoval na hrnčiarskom kruhu. Keď sa v hrnčiarových rukách skazila nádoba, ktorú robil z hliny, urobil z nej opäť inú nádobu, ako uznal za správne. Potom mi zaznelo slovo Hospodinovo: Dom Izraela, či ja nemôžem naložiť s vami ako ten hrnčiar?“ 

    Milí veriaci, čas plynie rýchlo a my sme opäť spolu v novom roku. Čas je na postupe a približuje sa nám Pánov príchod. Každý z nás sa naň má pripravovať. Podnecuje nás k tomu aj Božie slovo, ktoré učí, že sme v Božích rukách. My ľudia nie sme sami svoji, ale sme Božím vlastníctvom. To platí stále, v každom čase, v každom roku Pána. Isté je, že Boh v našich životoch tvorivo pracuje. Formuje nás ako ten hrnčiar, aby sme boli Jeho rukami tvárnení na večný život. 

    Milostivý Boh pretvára človeka, On je Stvoriteľ a má takú moc. Podobenstvo hrnčiara je preto nadčasové, máme v ňom obraz nového stvorenia ako o ňom hovorí Nový zákon. Tento obraz sa napĺňa ku konečnému stavu. Čítame v 2 Kor 5,17: „Preto ak je niekto v Kristovi, je nové stvorenie. Staré veci sa pominuli, a hľa nastali nové.“ Staré, pôvodné, hriešne, pred Bohom neobstojí. Starý život v hriechu nemá večnosť, radosť, vieru, lásku a nádej. Prorok Jeremiáš sa vtedy prihováral cez toto krásne podobenstvo k všetkým obyvateľom Júdu a Jeruzalema. Vysvetľuje im, že Boh má tu moc, naložiť s človekom ako On sám chce a mieni. V tých časoch si boli ľudia príliš istí svojim opevnením, hradbami. V Jeruzaleme sa ľudia začali príliš spoliehať na svoju spravodlivosť. Na svoj vlastný výkon, na svoj rozum a ľudské schopnosti. Nastúpila istota, že v meste Jeruzalem sa im nemôže nič stať. Nesprávne sa pokladali za nezávislých od Boha.

    V dávnych časoch bolo v mestách mnoho hrnčiarov. Vyrábali nádoby dennej potreby. Hrnčiarske kruhy sa točili i v Jeruzaleme.  Za to množstvo rokov sa nič podstatné nezmenilo na tom, ako hrnčiar vyrába svoje výrobky. Na kruhu sa točí pripravená hlina a on vykonáva jemný tlak na ňu, aby získala požadovaný tvar. Ak tvar nie je v súlade s jeho predstavou, hlinu zhrnie a znovu začne pracovať. Roztočí svoj kruh a vytvára znovu. Ak by už nádoba bola vypálená, bolo by neskoro. Taká sa dá len rozbiť a je potom nanič. Boh je náš Tvorca, ako ten hrnčiar nás formuje, lebo naše životy hriechom dostali neželaný tvar. Sú znetvorené a poškodené. Točíme sa dookola v kružnici hriechu, neposlušnosti a malovernosti. Náš život v hriechu je ako bludný kruh, z ktorého sa sami nevieme vymaniť.  Sme ako na kolotoči, ktorý nás unáša do falošných predstáv o našej dôležitosti, zabezpečenosti.

     Náš život je celý v Božej ruke, ktorá je na nás. Len Boh nás môže tvarovať pre večný život. Sami nemáme tú moc, naša je skôr bezmocnosť. Boh nás premieňa ako ten hrnčiar na svojom kruhu. V Ježišovi Kristovi máme nový život, nové stvorenie. V knihe proroka Jeremiáša máme vysvetlenie tohto podobenstva hneď v 18 verši. Boh môže naložiť s nami podľa svojej vôle. Nielen s každým človekom, ale i s národom, so svetom. Toto biblické poučenie je dôležité k nášmu pokániu. V pokání máme chcieť a túžiť po tom, aby nás Boh menil na svoj obraz, na ktorý sme boli stvorení. Ktorý hriech poškodil a nalomil. Práve Božím zásahom sa stávame novým stvorením. V 2 Tim 2,22-21 čítame: „Vo veľkom dome nie sú len zlaté a strieborné nádoby, ale aj drevené a hlinené; jedny na čestnú, iné na všednú potrebu. Kto sa teda očistí od všedností týchto, bude nádobou, na čestnú potrebu posvätenou, svojmu Pánovi upotrebiteľnou, na každé dobré dielo pripravenou.“ Vo viere prežívame zmenu zo starého na nového človeka. Opúšťame s Božou pomocou našu hriešnu prirodzenosť a dávame sa do Božích rúk. On nás mení, my sa často tomu bránime. Chceli by sme prečnievať nad Jeho ruky. Túžime po iných tvaroch ako nám ich On dáva. Zväčša máme inú predstavu o sebe, odlišnú od tej Božej. Inú predstavu o nás má naše okolie. Aj my o iných ľuďoch. Ako s tým naložiť ? Už bolo spomenuté pokánie, v ktorom môžeme smelo vyhlásiť : Bože, rob so mnou čo Ty chceš, dôverujem Ti ! 

     Môžeme sa zamyslieť bratia a sestry čo nás najviac formuje a čomu sa chceme poddať. Je to vždy Boh? Nemáme namiesto pokánia v srdci pýchu? Chceme, aby nás Boh menil? Vstúpme na chvíľu s Jeremiášom do domu hrnčiarovho. Tam vidíme našu budúcnosť. Pracuje sa na nej, je v Božích rukách. Je v schopnostiach nášho Tvorcu. Sme hlinou v rukách, ktoré nás milujú, vždy nás nesú a objímajú. Boh si nás chce vziať, obnovuje čo sme stratili. On sa nás nevzdáva,hľadí na nás, nezanechá nás opustených. 

    Prorok Jeremiáš prorokuje o Božej práci s nami, v našom pozemskom živote sa s nami teda dejú veľké veci. Naše zdanie nás klame. My nemáme také schopnosti ako hrnčiar, aby sme sa sami tvarovali. On činí všetko nové. Nie je to len akási generálna oprava, ale stávame sa novými ľuďmi. Boh iste môže s nami naložiť ako sám chce. Je to Jeho výsada, moc i spravodlivosť. Neobávajme sa už preto o našu budúcnosť, o zajtrajší deň. Veríme predsa, že sú nám odpustené naše hriechy. Každý z nás niečo osobité prežíva, náš život nie je ako cez kopírovací papier, podobný z tým iným. Sme každý jedinečným originálom, Boh je našim autorom, našim hrnčiarom. Žijeme život, ktorý sa nemusí podobať na iný, ale je to náš život, ktorý nám dal Boh. Má s nami cieľ nás znovu zrodiť pre Jeho kráľovstvo. Hoci sme hlina, ešte ten starý Adam, predsa On, náš Boh je Majster. Dokáže všetko a to nás nech upokojí a podnieti k ešte hlbšej viere v Neho. Ak sa nás dotýka vedzme, že to má zmysel. Vystúpme z náhlenia, z prúdu márností do Jeho možností. Zo smrti do života.
                                                                                                                                             Amen.